9. Majstrovstvá Európy SAM RC v San Marine
Serrenisima Repubblica di San Marino, je oficiálny názov krajiny, čo v doslovnom preklade znamená Najvznešenejšia republika San Marino a tá bola cieľom našej tisíc kilometrovej cesty na tohoročné Majstrovstvá Európy v historických modeloch SAM RC. Je to maličká krajina v kopcovitom kraji, ktorú si z jej hlavného mesta San Marino, položenom na vysokom kopci, môžete prezrieť naraz, jedným pohľadom. Jej obyvatelia sa pýšia tým, že sú najstaršou existujúcou republikou na svete. Pre nás bolo prekvapením, že San Marino má aj vlastné letisko, ktoré sa aj stalo miestom konania nášho päťdňového podniku. Šéfom organizačného tímu bol agilný predseda klubu historických modelov SAM 301 San Marino Nick Bruschi a teda aj tou osobou, „ktorá za všetko mohla“.
Počasie v týždni od 23. do 27. júna, sa na severovýchode Apeninského polostrova vyznačovalo úmornými horúčavami, s maximálnou dennou teplotou nad 30°C, čo vyhovovalo modelárom zo Slovenska (10) a Českej republiky( 17), ktorí dali prednosť stanom a kempovaniu na letisku, pred ubytovaním v hoteloch v San Marine, alebo neďalekom známom talianskom letovisku Rimini, ležiacom na pobreží Jadranského mora. Do súťaže zaslali prihlášky súťažiaci z rekordných 12 krajín – Austrálie, Belgicka, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, San Marina, Slovenska, Španielska, Švédska, Talianska, USA a Veľkej Británie a do deviatich súťažných kategórií prihlásili, viac ako 250 modelov.
Prvý letový deň, 23. júna, po oficiálnom zahájení majstrovstiev, sa lietali kategórie historických vetroňov (OTVR) a dve nové kategórie (OTMR), ktoré pre pohon modelov používajú spaľovacie motory do 4,9 ccm (OTMR „A“) alebo 5 až 10,65 ccm (OTMR „B“). Na základe rozhodnutia riaditeľa súťaže bolo lietanie v dvoch štvorhodinových oknách, prvé dopoludnia od 9,30 do 13,30 a po hodinovej prestávke druhé a síce od 14,30 do 18,30. V záujme zamestnania čo najväčšieho počtu súťažiacich bolo stanovené v každom okne odletieť tri lety v prípade OTVR a dva lety v kategóriách OTMR.
Priaznivé letové podmienky poskytli vstupenku na rozlietavanie historických vetroňov v závere dňa až 10 súťažiacim, z celkového počtu 42 hodnotených modelov. Presvedčivo a po zásluhe vyhral uznávaný špecialista na túto kategóriu, Talian Rover Mersecchi, pred svojim krajanom Filippom Bezzim, obaja s modelmi A.G. 47. Tretí bol Maďar Gábor Pásztor s modelom Jaguar a najlepší z „našich“ bol siedmy Slovák Ľubo Sládek s Albatrosom, českého konštruktéra Aloisa Šidla.
Podstatne menej súťažiacich bolo v motorových kategóriách OTMR: 7 v „A“ s jediným „našim“ zástupcom, Čechom Petrom Hoškom, ktorému trucovitý historický motor K&B .19 v peknom modelu Pilade dovolil odlietať iba dva súťažné lety a tak skončil na piatom mieste. Prvý skončil, s istotou lietajúci Nemec Heinrich Dabrowski s modelom Playboy Jr., druhým bol najexotickejší súťažiaci celých majstrovstiev, Austrálčan Allan Laycok s modelom Bomber a tretí Talian Tiziano Bortolai s modelom KL61.
V kategórii „B“ sme, z celkového počtu 15 prihlásených súťažiacich, nemali nikoho z „našich“ a zaujímavosťou bolo, zaslúžené víťazstvo, čoskoro 81 ročného, Taliana Giovanniho Ridentiho, s krásnym modelom Duchessa, ktorý poznáme už z minuloročných majstrovstiev v Jeseníku.
Druhý deň majstrovstiev, 24. júna, sa lietali, opäť v dvoch štvorhodinových oknách, tri kategórie: ½ Texaco, NMR 2,5 a ELOT, s povinnosťou odlietať dva lety v oboch oknách.
Kategória ½ Texaco, predpisujúca jednotný spaľovací motorček COX 0,8 ccm s originálnou nádržou s objemom 5,1 ccm, nám konečne priniesla medaile a to hneď dve, zlatú pre Štefana Mokráňa, lietajúceho s modelom Top Banana a bronzovú pre Ľubomíra Sládeka, ktorý lietal s osvedčeným Vikingom. Striebro si vylietal Maďar Kálman Gelencsér s modelom TM-17, celkovo bolo hodnotených 22 súťažiacich.
Tretia najobsadenejšia kategória ELOT s 39 súťažiacimi, v ktorej sú modely poháňané vysokovýkonnými striedavými elektromotormi, napájané presne definovanými akumulátormi a ktoré môžu bežať iba prvých 45 sekúnd súťažného letu, vyústila v kvalifikáciu do rozlietavania až 16 modelov a „našou“ hojnou účasťou: Slováci Alexander Nagy (skončil 8.), Ľubomír Sládek (9.), Štefan Mokráň (10.) a Čech Milan Černocký (13.) Zvíťazil Talian Rover Mersecchi s modelom Sine ´46, druhý bol známy Nemec Mett Ulf s modelom ETB-42 a tretí Maďar István Kornó so Stardustom.
Nová kategória NMR 2,5 pritiahla do súťaže iba 9 modelov. Po rozlietavacom talianskom dueli zvíťazil Luigi Romagnoli s modelom Mini Hogan pred Gianfrancom Terenzim s osvedčeným modelom Airborn. Tretí skončil „náš“ jediný zástupca, Štefan Mokráň z Bratislavy so Zefirom, ktorý poháňala spoľahlivá dvaapolka MVVS TR.
Štvrtok 25. júna bol letovým dňom pre kráľovskú kategóriu Texaco a „dospelé“ NMR, teda modely so spaľovacím dieselovým motorom, alebo so žeraviacou sviečkou od 2,5 do 10,65 ccm. Ak sa použije motor s iskrivou sviečkou tak obsah motora môže byť až do 20 ccm, ale všetky použité motory musia byť vyrobené pred rokom 1961. Do tejto kategórie „naši“ nenastúpili. Aj keď sa prihlásilo 14 súťažiacich, odlietalo ju iba sedem a po záverečnom rozlietavaní bolo konečné poradie nasledovné: prvý Talian Luigi Romagnoli, druhý domáci Sanmarinčan Domenico Bruschi a tretí Nemec Mett Ulf.
Dôvodom nelietania polovice súťažiacich bol pravdepodobne silný nárazový vietor, miestami aj cez 10 m/sek., ktorý sa preháňal po blankytne modrej oblohe, s priezračným vzduchom, vyčisteným polnočným lejakom.
Podobne to bolo aj s účasťou v kategórii Texaco, kedy zo 42 prihlásených modelov súťaž odlietalo iba 20, medzi nimi „naši“ Štefan Mokráň (skončil 5.) a Česi Petr Hošek (12.), Zdeněk Sýkora st. (14.), Karel Vlček (15.) a Michal Cupák (16.) Veľmi príjemným prekvapením bola účasť v záverečnom rozlietavaní mladého Slováka Mariána Vicenu zo Šale, ktorý svoj novučičký model Lanzo Bomber zalietal pri prvom súťažnom lete! Model mal vybavený novým motorom MVVS 10 ccm, vo variante diesel a zabehával ho v prestávkach medzi súťažnými letmi, za výdatnej, internacionálnej pomoci Zdeňka Sýkoru z Modelclubu ALKA Žatčany.
Ak by ma niekto podozrieval z neadekvátnej horlivosti spájania českých a slovenských modelárov do jednej kolónky s nadpisom „naši“, tak samozrejmosť a nasadenie, s akou sa Zdeněk Sýkora ujal funkcie mechanika motoru u Mariána Vicenu, a to aj pri záverečnom rozlietavaní, všetky podozrenia dostatočne rozptyľujú. A pre úplnosť dodávam, že obaja sa prvýkrát stretli až na tejto súťaži.
Škoda, že sa v stanovenom čase trucujúci motor nepodarilo naštartovať, teda model neodštartoval a tak nakoniec to bol Marián Vicena, ktorému sa miesto na debni neušlo a skončil štvrtý. Nielen štart, ale aj vytrvalé riadenie modelu pre dosiahnutie maxima 30 minút, bolo dokonalým testom pilotného umenia, ale aj fyzickej kondície a psychickej odolnosti. V tomto najlepšie obstál a prvý skončil výborne lietajúci a stále dobre naladený Nemec Heinrich Dabrowski, s veľkým modelom Movo 18, mimochodom tiež vybaveným brnenskou destiatkou v dieslovej úprave. Druhým bol Talian Walter Gianati s Airbornom a tretí Maďar Lászlo Torok s Pelikánom.
Piatok 26. júna bol celý deň venovaný najpopulárnejšej kategórii Speed 400 Oldtimer, s predpísaným jednotným jednosmerným elektromotorom. Zo 46 prihlásených bolo hojne „našich“ modelov a síce 9 slovenských a 8 českých. Súťaž odlietalo 39 modelov, do záverečného rozlietavania sa prebojovali traja, pričom prvý pristál a bronzovú medailu si vylietal Alexander Nagy zo Šale s modelom President od Zdeňka Rašku. Následný, viac ako 40 minútový duel vyhral Maďar István Kornó s modelom Varso pred Talianom Franco Fabrim s Mini Hoganom. Táto kategória je, podobne ako ½ Texaco najviac spravodlivá a úspech je založený viac na pilotných schopnostiach ako na technickom vybavení modelu, vzhľadom na to, že všetci používajú rovnakú pohonnú jednotku.
Záverom akcie bolo popoludňajšie oficiálne vyhlásenie výsledkov, udelenie medailí a diplomov pri rozviatych štátnych vlajkách zúčastnených štátov, čo bolo dôstojnou bodkou za 9. Majstrovstvami Európy SAM RC. Mimoriadna cena najúspešnejšiemu účastníkovi majstrovstiev bola udelená Heinrichovi Dabrowskemu. Potom už iba nasledovalo vystúpenie Štefana Mokráňa, ktorý v zastúpení Prezidenta SAM 119 Slovakia, poďakoval usporiadateľom za ich prácu a pozval všetkých na budúcoročné, jubilejné 10. majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia 17. až 22. júna 2012 na Slovensku, v Dubnici nad Váhom, na letisku Slávnica.
A ešte pár postrehov.
Striktné dodržiavanie magického dorazu „Silvester 1951“ pre uplatnenie titulu historický model, spôsobuje, že mnohé krásne, ale mladšie modely konštruktérov z Európy zostávajú stále mimo súťaženia. Ďalším obmedzujúcim faktorom bol nedostatok vhodných „vintage“ spaľovacích motorov. Funkčné motory vyrobené do roku 1951 sú vzácnosťou a tomu zodpovedá aj ich stále rastúca cena. A opäť tu bol handicap pre Európske motory, ktorých zlatý vek okolo roku 1950 iba začal.
Preto minulý rok, na zasadnutí SAM medzinárodného výboru v Jeseníku, sa rozhodlo o zavedení štyroch nových kategórií so spaľovacími motormi vyrobenými až pred rokom 1961, čím sa historické modely vrátili (takmer) k pôvodným pohonným jednotkám. Uvedené rozhodnutie spôsobilo, že v modeloch boli použité motory mnohých značiek a typov, počnúc historickými skvostami ako Anderson Spitfire s iskrivou sviečkou, rôzne McCoy-e z toho istého obdobia, alebo unikátne dieselové motory Osam či Super Tigre. Mali sme možnosť vidieť aj spoľahlivú a nenáročnou Jenu 2,5, vyrábanú v bývalom NDR a u nás tiež dobre známu. Presný počet nepoznám, ale najčastejšie videným motorom bol MVVS 10 ccm v dieselovej úprave. Je však nutné poznamenať, že je to náročný motor a nie každému súťažiacemu hovoril „pane“.
Významným príspevkom k bezpečnosti lietania bola, tak isto minuloročná, úprava pravidiel v tom, že všetky spaľovacie motory použité v modeloch, musia mať rádiom ovládané núdzové zastavenie motora. Zaujímavé boli rôznorodé ventily v prívodoch paliva, či už posuvné, alebo otočné, väčšinou amatérsky vyrobené, ale mňa zaujal elegantný komerčný pneumatický ventil Britskej firmy R.S. Components, ktorý sa vraj dá kúpiť prostredníctvom Internetu.
Najjednoduchším riešením je priškrtenie palivovej hadičky, čo bolo videné v mnohých variantoch, aj keď toto riešenia viac vyhovuje pre dieselové motory.
9. Majstrovstvá Európy SAM RC boli veľkým podnikom a ocenenie patrí všetkým organizátorom, lebo nikomu z nich nebolo možné uprieť snahu splniť si svoje úlohy čo najlepšie. V záujme objektívnosti je namieste uviesť, že nie všetko sa organizátorom podarilo.
Po príjazde na miesto konania nás najviac udivilo nedostatočné logistické zabezpečenie miesta akcie. Jedna toaleta a jediná sprcha v areáli letiska nebola rozhodne dostačujúca pre viac ako 100 prítomných osôb.
Maličké letisko s prevládajúcim vetrom kolmo na dráhu, obmedzovalo usporiadateľov v striktnom vyžadovaní dodržiavania, nimi vyhlásených bezpečnostných pravidiel, najmä čo sa týka zakázaných letových priestorov, teda parkovísk, kempového tábora a obytných domov priliehajúcich tesne k letisku.
Riaditeľstvo súťaže bolo v hangári na jednom konci letiska, ale štartovisko bolo na druhom, čo logicky spôsobovalo ťažkosti v operatívnom riadení súťaží, zvlášť, keď ozvučenie letiska bolo zaistené iba jediným prenosným megafónom, ktorý svojim výkonom na druhý koniec letiska proste nestačil. Pri tom aj interpretácia oznamov v anglickom jazyku, v niektorých prípadoch dosť zaostávala za bežným štandardom. Nie všetky oznamy boli dôsledne hlásené v dvoch jazykoch, ako to ukladajú pravidlá. Usporiadatelia museli toto vykompenzovať určitou tolerantnosťou, keď výsledné časy zo súťažných letov nedostávali v stanovenej dobe na ich následné spracovanie do výsledkových listín.
Časomerači organizátora námatkovo kontrolovali predpísané časy motorových letov aj dosiahnuté výsledné časy, avšak ich výkony neboli precízne. Doplatil na to Štefan Mokráň, ktorému časomerač anuloval let, pre prekročenie doby motorového letu vo „štvorstovke“ a keď Štefan na základe toho predčasne pristál, časomerač svoj názor zmenil a povedal, že sa zmýlil... Ku cti organizátorom slúži, že sa v rámci záverečného ceremoniálu, za uvedený nedostatok verejne ospravedlnili.
Nové kategórie so spaľovacími motormi sa ujali a tak isto letové maximum 30 minút v kategórii Texaco nebolo pohromou, ako niektorí predpovedali. Skôr naopak, poskytlo dostatok adrenalínu v priebehu súťaže a nakoniec bolo aj atraktívne záverečné rozlietavanie štyroch súťažiacich.
Ďalej sa ukázalo ako veľmi užitočné, niekedy až nutné, mať pomocníka s ďalekohľadom, ktorý stále sleduje model a tým nielen pomáha prekonávať súťažiacemu napätie, ale je mu veľmi nápomocnou „záchrannou brzdou“ pri strate sledovania modelu, čo v konkrétnych podmienkach, keď teplota v priebehu dňa neklesala pod 30°C, nebolo vzácnosťou. Ak by sme to uplatnili pri každom súťažnom lete, výsledky by boli isto lepšie a niektoré modely by sme určite zachránili pred úletom.
Rádiové vybavenie odpovedalo všeobecnému trendu a prevažovali súpravy s frekvenciou 2,4 GHz.
Pokiaľ sa týka „ostatných“ vecí tak, je možné spomenúť občerstvenie ponúkané na letisku, lebo nebolo za príliš milosrdné ceny. Aj vstupné na banket v hodnote 25 Eur spôsobilo, že na lístky na banket sa fronty nestáli. Doprava na banket do reštaurácie vzdialenej asi 5 km od letiska tiež nebola hromadne organizovaná tak, ako napríklad minulý rok v Jeseníku, autobusom. Niektoré ceny venované do tomboly vzbudili oprávnený údiv, napríklad použitý motorček CSTKAM-1,5KR-AS s ladeným výfukom, vyrobený v bývalom ZSSR a nepoužiteľný pre historické modely...
Na druhej strane zase pozitívne bolo, že udeľované medaile boli skutočne nádherné a každá mala na rube vygravírované údaje o príslušnej kategórii.
Ing. Ján Sabo
SAM 119