Tri pohľady na sobotnú lúku pri Hôrkach v krásny jesenný deň 28.9. 2013.

( Riadky plné sarkazmu, nič pre seriózne povahy, ešte aj názov je „požičaný“ od anglického autora detektívok)

Pohľad prvý.

Fyzik, najlepšie kantor fyziky: V noci bolo nebo bez oblakov. Nič nestálo v ceste vyžarovanému chladu z mrazivého vesmíru. Zem ho prijímala, sama chladla, až začala ochladzovať vzduch v jej blízkosti. Vodné pary obsiahnuté v doteraz teplejšom vzduchu dosiahli rosný bod a na krajinu sadla hmla. Stúpajúce slnko po oblohe aj napriek hmle opäť vyžarovaním ohrieva zem, vzduch sa otepľuje, relatívna vlhkosť vzduchu klesá a hmla mizne. Zem sa presušuje, nespotrebováva teplo na vysušovanie mokrého povrchu, preto prehrieva prízemné vrstvy vzduchu. Tento sa v podobe bublín odtrháva od zeme a stúpa hore.

Pohľad druhý.

Poet, môže byť aj skrytý.Lyriku stvorenú múzou driemajúcou v jeho duši možno nikdy neponúkol iným ľuďom, ani nepoužil na pobláznenie dievčat. Ale to, z čoho si kantor fyziky tak racionálne premietol T-S diagram, v jeho duši rozochvel iné struny: Z bielej temnoty, predvoja zimy, vystupujú prízraky stromov a krajinu do obdobia dušičiek prenášajú. Neskoršie dych zeme mliečny závoj odkrýva a prírodu klaunovsky zmaľovanú na scénu pozýva, po blankytnej nebeskej paši načechrané barance tíško plávajú a keď sa v košiari na seba natlačia, na kopce šľahačky sa premieňajú.

Pohľad tretí, najkomplikovanejší.

Modelár, sudičkami často obdarený ako hybrid technika, romantika, občas navyše jemne líznutý Minervou.  Títo všetci mu v duši ožívajú a varia riadny guláš z emócií, z pohľadu na rannú hmlu a z husacej  kože chladom vyvolanej. Rýchlo víťazia bojovníci romantici a uzávierky fotoaparátov cvakajú aj na zdanlivo nudnú hmlu. Opar stúpajúci v chumáčoch z čiernej oráčiny je už lahôdkou pre objektívy. Rozbaľovanie modelov a prvé štarty do modrej oblohy na pozadí blízkej dediny v sýtozelených kopcoch s pestrofarebnými stromami sú priam kalorickou bombou pre modelárovu dušičku. Čo skôr? Vstrebávať nerušene  toto predstavenie, alebo vstúpiť do deja ? Dobre zoštelovaný duch toto všetko zakonzervuje, absorbuje,  ako vodojem a v čase zimného pôstu si to pomaly dávkuje. Hlavný chod príde v podobe básnikovej šľahačky, fyzikových termických  bublín a modelárskej termiky. Vtedy vedľa seba jasajú malé gumáčiky, mĺkve vetrone dovedna s mrmlajúcim texacom. Všetci sa poslušne vrátia na zem, aby sa mohli stretnúť v ďalšom kole. Tí najvytrvalejší si nakoniec zmerajú sily bez pomoci termiky.

Všetky zákutia modelárovej duše na dnes už sú zaplnené. Pobaliť modely a na ďalšej hostine dovidenia.

Palo Rábek