Pri surfovaní internetom počas hľadania nejakého pekného motorového modelu som objavil model, ktorý má tvary ako skutočný lietajúci stroj z medzivojnového obdobia. Pri hľadaní inšpirácie ma model musí niečím zaujať. Proste musí mi padnúť do oka a už je môj. Aspoň teda v zozname kandidátov na stavbu. Takto to bolo aj s modelom CAVU. Po skúsenostiach som tento model nepostavil ako súťažný, ale len pre radosť zo stavby a z úhľadného malého modelu. Dôvodom bol profil krídla ale aj vlastnenie maličkého striedavého motora (myslím že asi C10, ale označením nie som si istý). Môj model má rozpätie 60 cm, hmotnosť nezistená, vrtuľa dodávaná s motorom je sklopná.

Model navrhnutý modelárom menom  Ken Willard bol pôvodne poháňaný plynovým CO motorom. Je to klasický baldachýn, t.j. s krídlom na balzových vzperách, klasickej balzovej priehradovej konštrukcie. Krídlo je jednonosníkové, celobalzové. Model je potiahnutý farebným papierom Ply span. Chvostové plochy nie sú konštrukčné, ale vyrezané z balzy 1,5 a obrúsené.

Až pri samotnej stavbe som si všimol na pláne, že pri pohľade zhora je trup hrubší, než je to pri pohľade zpredu. Ja som postavil hrubšiu verziu pretože mi to vyhovuje priestorovo pre akumulátory. Tie sú LiPol 2S 460mAh. Akumulátory sú umiestnené hneď za motorovou priečkou a prístup je zo spodnej strany. Kryt je balzový, v zadnej časti prichytený pántami z diskety a v predu zaistený zvyšným ramienkom serva otočne priskrutkovaným ku trupu. Stavba inak nepriniesla žiadne komplikácie. Sekundové lepidlo od súdruhov z Číny nelepilo a nelepilo balzu, iba prsty. Obyčajné disperzné už držalo a tak som s ním dolepil celý model. Nevedel som sa rozhodnúť ako riešiť krídlo, presnejšie prichytenie ku baldachýnu, lebo som ho chcel mať rozoberatelný. Model je teraz rozoberateľný. Ja som to vyriešil klasicky. Na baldachýne je z 0,8 mm  preglejky nalepený diel, ku ktorému sa krídlo pripevňuje gumičkou. Názov modelu a rok vzniku som riešil samolepiacou fóliou vyrezanou v Copy Centre. Názov a rok nie sú umiestnené klasicky na krídlach, ale na bokoch trupu.

Doteraz model ešte neletel, ale už má ROLL OUT za sebou. Tu sa mi potvrdila teória z rôznej literatúry a z internetu o umiestnení podvozku. V konfigurácii podľa plánu model nemá veľkú šancu vzlietnuť zo zeme kľudne. Teória vraví, že model bude na zemi nestabilný, čo sa mi aj potvrdilo. Nepredvídavo sa pri rozbehu začne zatáčať do ľubovoľnej strany a pri pokuse o zrovnanie sa to všetko len zhorší a model sa stočí ešte prudkejšie do opačnej strany a oprie sa koncom krídla o zem. Takže štarty len z ruky a pristátie ako vyjde.

Verím, že vo vzduchu už model bude stabilnejší, a že budem mať z neho radosť nielen ako z dekorácie, ale aj ako lietajúci mini model.

2014-03-11

Prvé pokusy o zálet.

V piatok 21.2.2014 počasie na to, že bol február bolo veľmi príjemné, svietilo slniečko a teplota vzduchu bola asi 10°C, vietor do 2m.s^-1. Miesto: klasika v Košiciach lúka nad kláštorom na sídlisku KVP.

Zapnutie vysielačky, vloženie akumulátora do modelu, pripojenie konektorov, uzavretie akumulátorov v trupe. Nasledovala známa melódia regulátora oznamujúca, že zatiaľ je všetko tak ako má byť. Posledná predletová kontrola správnosti smeru a veľkosti výchyliek kormidiel. Hlboký nádych, otáčky asi 75% a ... hop, už bol model vo vzduchu. Stúpal strmo a po pridaní otáčok naplno mal snahu prejsť do premetu. Nedovolil som mu to a páčkovanám som sa dostal do bezpečnej vzdialenosti od matička Zeme. Teraz som skúsil bezmotorový let. Model klesal viac než by som si želal, ale stále rovno a pravidelne. Skúsil som pritiahnuť výškovku a let sa spomalil, lenže zrazu hop a už model padal vo vývrtke. Ustabilizovať let a vybrať vývrtku, zapnúť motor a znova do bezpečnej výšky. Situácia sa opakovala niekoľkokrát. Začalo sa zmrákať a keďže som mal abstinentské príznaky na nedostatok páčkovania, tak som ešte trošku poletoval okolo  seba. Model mi napriek opatrnosti niekoľkokrát padol do vývrtky a aj na zem. Našťastie sa nestalo modelu absolutne nič. Akumulátor bol dolietaný a ja som mal v hlave otázku, čo je toho príčina. Po nejakom čase som sa rozhodol pre zmeranie zoradenia modelu a tu som objavil problém. Nábežný uhol krídla voči VOP bol 0,5°. Tak som sa druhý deň pustil do odstránenia nedostatku. Nastavený uhol je teraz 2,5° a model pri druhom pokuse o zálet už poslúchal a pekne kľudne a pomaly klesal bez motora. Ako správny Slovák, až keď zlyhajú všetky možnosti si prečíta návod. V tomto prípade som lúskal návod na stavbu z internetu v anglickom jazyku. Tu som sa konečne dozvedel, že ťažisko má byť v tesnej blízkosti trupového rebra č 3 a uhol zoradenia by mal byť 1 °, čo ma prekvapilo. Ja som ponechal mnou nastavený uhol 2,5°a snáď sa mi dnes pošťastí si pekne polietať.

Miroslav Straka