*28.5. 1940 - †30.1.2014

Posledný januárový deň roku 2014, bude medzi šalianskymi modelármi zapísaný ako smutný deň. Do modelárskeho nebíčka sa pobral nestor modelárstva v Šali a okolí Kazimír Korgo. Modelom sa venoval od detstva. Z jeho rozprávania viem, že v školskom veku chodil na bicykli, alebo peši z rodného Močenku do Tešedíkova , kde vtedy fungoval modelársky krúžok. Ako vojak základnej služby v čechách už viedol on modelársky krúžok. Náboru a výchove modelárskej omladiny sa venoval až do času, keď mu to už jeho zdravotný stav nedovoloval. Ale záujemcom o modelárstvo, a nemuseli to byť iba deti a mladí ľudia, vždy s radosťou a nezištne poradil, pomohol. Nepoznám človeka, ktorého by odmietol. Aj vznik modelárskej skupiny, ktorým učarovali historické modely, má na svedomí jeho neúnavná agitačná aktivita. Ako pamätníkovi tých starých modelov, mu neunikol fakt, že vo svete silnie hnutie SAM a že skupina rovnako naladených ľudí zakladá klub historikov aj na Slovensku a pridal sa k nim. A nebol by to on, keby existenciu klubu neposunul ďalej a nezvábil do neho aj nás. Sympatie k historickým modelom korenil veľkou dávkou patriotizmu. Prim u neho hrali modely slovenských konštruktérov, osobitne od šalianskych rodákov bratov Kopáčikovcov. Po návrate pána Ladislava Kopáčika  z Karlových Varov do rodnej Šale, sa stali nerozlučnými priateľmi. V mojej pamäti uchovávam klenoty z dní, keď sa obidvaja títo páni zúčastňovali krúžku na základnej škole Krátka, ktorý som viedol ja.

Z Kaziho iniciatívy vzniklo aj milé stretnutie s deťmi z modelárskych krúžkov v Šali. Súťažili na ňom deti s hádzadlami. Lietalo sa spravidla na Bielu Sobotu vo veľkonočnom čase, v priestore medzi hrádzou Váhu a sídliskom na Veči. A že sa tie deti na to tešili viem z ich otázok, keď staviame na krúžku hádzadlá. Snáď sa nám podarí v tejto peknej tradícii pokračovať. Aj vianočné lietania v hale na Veči by určite  pred desiatimi rokmi zaniklo, nebyť jeho zaťatosti. Nezabudnuteľné sú chvíle, keď modelárstvo v Šali zažívalo obrodu a stretali sme sa najprv na poliach kde sa práve lietať dalo, neskôr sme si vybudovali letisko. Tam všade Kazi vnášal dobrú náladu a porozumenie. Za tieto zážitky, ktoré sa nedajú vymazať, ani ukradnúť, mu budeme navždy vďační. Hádam kvôli jeho večne dobrej nálade, sa na neho so smútkom ani nedá spomínať. O to ľahšie sa bude v našich mysliach tento jeho veselý duch vynárať vždy, keď na letisko zájdeme.

Palo Rábek