Taká pekná súťaž to mohla byť. Táto veta mi od minulej soboty neodbytne rezonuje v mysli . Minulú sobotu všetci rosničkári zlyhali na celej čiare. Ešte v sobotu ráno nás ani jeden z nich, ani slovkom nevaroval pred blížiacou sa pohromou síce nie v pravom zmysle slova, ale pre prvý ročník Močenských Pastorálov fatálnou. Zrejme iba svätý Peter vedel, že na západné Slovensko si to namieri slíž mrakov v šírke od Trnavy po Nitru. Ale o čo bol užší, o to bol dlhší. Kým sa celý precucol z juhu na sever bolo sedem hodín večer, pochopiteľne výdatne pritom kropiac modelárov s rozčarovaným výrazom tváre, bolo sedem hodín popoludní. Predpovede boli o vetre, ktorý mal po obede rýchlo slabnúť. Stalo sa. Ešte prežúvajúc posledné sústa pizze, ktorú priniesla prekvapená pizzakuriérka, sme sa rozbehli po ploche a dali prvé štarty, keď to začalo. Najmä z radov maďarských pretekárov sa regrutovali dažďuodolný modelári, ale našli sa aj slovenskí. My útlocitnejší sme s zhŕkli ako ovečky v neďalekom košiari, pod prístreškami. V tomto úzkom zomknutí, sme vydržali až do šiestej večer v nádeji, že si to ten dážď predsa len rozmyslí. Po dohode o anulovaní výsledkov a dohode že sa nevzdáme a na jeseň to do štvorice vyjde, sme sa predsa rozišli domov. Aj napriek krátkosti súťaže sa podarilo našej dvornej fotografke zachytiť niekoľko milých momentov.

Každá zlá skúsenosť má samozrejme aj pozitíva. Tento priebeh soboty nás poučil že:

-          Nikdy never rosničkárskym pekným rečiam

-          Prístrešok proti slnku (dažďu) zbližuje ľudí

-          Maďarskí modelári sú nepremokaví

-          Miško Madarás má chronickú smolu. Na každej súťaži niečo stratí

A taká pekná súťaž to mohla byť ...

Fotogaléria

Palo Rábek