NEBOJME SA ICH
Nebojme sa ich...
Volím takýto nekonvečný nadpis, aby som prilákal čo najviac čitateľov. Hodlám totiž hovoriť samozrejme o modeloch, ale (znovu ☻) o voľných a tých som sa donedávna obával aj ja.Také voľné modely totiž vyžadujú v hojnej miere používať doľné končatiny na to, na čo sú od prírody určené a to nie vždy musí byť príjemné. U voľných vetroňov zvyčajne treba utekať ako pri štarte, tak pri jeho dohľadaní a prinesení späť. A je prakticky jedno či nám pomôže pri štarte vietor. O to väčšiu vzdialenosť treba za modelom po štarte prekonať. Bez vetra je zase problematický štart, ale ak nájdeme v sebe dosť rýchlosti na štart, potom môžeme v kľude vychutnávať let voľného modelu, ktorý nám sadne prakticky k nohám. Ten štart v bezvetrí mi vŕtal v hlave, tak som sa rozhodol trošku bádať a pomohli mi aj správy z Argentíny, kde svoje malé voľné modely štartujú pomocou malých gumicukov a lietajú s nimi aj korešpodenčné súťaže.
Teda- nemá význam popisovať kroky, ktorými som sa dostal vytúženým dobrým výsledkom. Stačí ich odprezentovať. Na modely voľných vetroňov do rozpätia krídiel tak 125 centimetrov je potrebný gumicuk v tomto zložení: Guma 4x1mm o dĺžke 8metrov. Nemusí to byť TAN 2, akú požívame na pohon modelov. Stačí obyčajná akou zvykneme priväzovať krídla k trupom. Predáva sa v štvormetrových kúskoch v cene cca 1,5 €. Šnúra v dĺžke 20 metrov musí byť čo najtenšia kvôli minimalizácii jej aerodynamického odporu. Koniec gumicuku som opatril malým padáčikom, ktorý som vlastnoručne ušil na šijacej mašine ☻) . Na ňom je pripevnená dodatočná záťaž (matica M10), aby padáčik po vypnutí z ťažného háčika spoľahlivo vyhodil "trhačku" a vyklopil smerovku do polohy "krúžim". Z toho teda vyplýva, že na stúpavý let treba model nastavený do priameho letu. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre úspešné štarty, je mať možnosť presúvať ťažný háčik v zvislosti na rýchlosti vetra a na modeloch mať už spomínaný mechanizmus pre vychyľovanie smerovky. Ja s úspechom používam klasickú a rokmi overenú trhačku. Zalietanie voľných modelov určite nemusím starým harcovníkom popisovať. Modely s väčším rozpätím, konkrétne Čížkovu Sluku, som štartoval na gumicuku pre Kopáčikovho Jastraba, teda červenou čínskou silikónovou gumou s priemerom 6mm. Poviem Vám, nikdy predtým som voľnú Sluku nevidel dostať tak vysoko a potom si v kľude vychutnávať jej let v olejovom povetrí. Sadala mi rovno k nohám. Úspešnosť takéhoto štartovania modelov, sme si overili na minuloročnom Kopáčikovom memoriály, kde sme odlietali kategóriu voľných vetroňov týmto spôsobom. Ešte veľakrát som takto lietal. A nielen ja. S rovnakým úspechom tak činili aj páni Pec a Priečinský. Dvaja chlapci, ktorí šli aj s ocinom okolo si to tiež vyskúšali. Všetko som to dokumentoval do videoklipov, ktoré vám prostredníctvom tohoto videa ponúkam. Aj video „Lulu v zime“, pekne dokumentuje ako sa taký dobre nastavený model nechá vodiť gumicukom pri vetre tak 5m/s. Štart voľného modelu pomocou gumicuku je stará myšlienka. Dočítal som sa v časopise Modelár z roku 1974, že takýmto spôsobom testovali model Démant, z produkcie firmy IGRA. Zostáva mi už len veriť, že tieto skúsenosti privedú do radov voľnomodelárov ďalších členov. Záujemcom rád poskytnem rady, ktorými by som mohol byť nápomocný.
Palo Rábek
