10. ŠZHM-2015
Trošku z histórie
Foto z 1. ročníka
Foto z 10.ročníka
Keď mi pred desiatimi rokmi prebleslo myslou spáchať na tom našom malom pľaci kúsok od koryta, kde sa Váh pokojne hadí úrodnými roľami, historickomodelársku súťaž, ani v tom najtajnešom zákutí fantázie, by som nenašiel ukrčenú myšlienku, že raz budem písať článok k desiatemu ročníku, dnes tak obľúbenej a populárnej súťaže.Spriaznenú dušu k zorganizovaniu šalianskeho zletu som našiel v osobe dnešného najvyššieho predstaviteľa organizovaného historického modelárstva v Európe, Feriho Swietyho.
Takto vyjadril svoje dojmy z prvého Šalianskeho zletu náš prvý prezident Dušan Sedlár v spravodaji číslo 19. Na vysokom počte účastníkov má zásluhu dnes už bohužiaľ nebohý pán Bohuš Birčák, ktorý sprostredkoval družbu medzi slovenským a maďarským klubom. To, že maďari do Šale chodia naozaj s radosťou, svedčí nielen to že si súťaž zaradili dosvojho kalendára, ale aj nefalšovane úprimné objatia pri stretnutí. Prvých päť ročníkov sme organizovali s Ferim spolu. Potom som si splnil tajný sen a odťahoval sa do rodného Močenku. Prakticky celá ťarcha organizovania ďalších ročníkov zostala na jeho pleciach, čo ale na kvalite ostatných ročníkov vôbec nenechalo negatívnu zmenu. Skôr naopak. 10. ročník očakávania nesklamal. Ba dokonca úspešne rehabilitoval 9. ročník, ktorý neúprosne zrušila vis major prostredníctvom počasia. Maďari aj češi, veľa divákov z radov laickej verejnosti rozkvitnuté púpavy a trnky. To je typický obraz zo šale. Letové podmienky? Na to je najvhodnejšie slovo- "brutálne". Ale nie v zmysle Nikity. Silná termika a čerstvý vetrík namixovali silný koktail.Jeho požitím si zúčastnený modelár doplnil hladinu adrenalínú po zimnom pôste na žiadanú úroveň. Prihodilo sa že Jastrab zo 60m gumicuku bol vynesený do výšky, do ktorej by nikto so zdravím rozumom a bez ovládanej výškovky neletel.
Neznalému pozorovateľovi potom nešli do hlavy všetky tie piruety, vývrtky a slučky. A to sa iba vystresovaný jastrabista snažil dostať model z termiky na zem a pokiaľ možno bez ujmy. Statočne zarezávali svoje vrtuľky do termického guláša Coxíky v Poltexakách. Dospelé Texaká s nadhľadom kraľovali vzdušnému moru odolávajúc termickému príboju.
Elektrokategórie nelietam, nesledujem progres tohoto pohonu a tak mi prehľad ušiel. Čo mi ale neušlo bol fakt, že ich nejaký ten poryv len tak nerozhodí. Medzi divácky najatraktívnejšie okamihy na súťažiach bezpochyby patria rozlety. Hromadný štart a tak ako sa žokej snaží dostať z koňa pod sebou maximum, tak aj modelár emitujúc tajomné vlny na vynulovanie príťažlivosti zemskej, snaží sa vyžmýkať z modelu maximum.Jeden takýto pekný zážitok v rozlete poskytli vo vzájomnom duely slovanské zvodné krivky versus severská účelovosť. Sokolov Kálmiho Gelncséra proti Hyperoinu Maroša Kozu. Sokolov vďaka pilotnému umeniu jeho majiteľa a ovládanému vypínaciemu háčiku nastúpal pri štarte neuveriteľnúvýšku, ktorú ale nedokázal zúročiť. Marošov Hyperion nastúpa oproti Sokolovu asi dve tretiny výšky, ale po 5 minútach je stále v tej istej hladine, navyše začína dosť rýchlo stúpať. O víťazovi je rozhodnuté. Hyperion hneď v premiérovej súťaži s prehľadom víťazí.
Sokolov
Hyperion
Ako som už spomínal, po odsťahovaní do Močenku som sa na organizovaní posledných piatich ročníkov Šalianskych zletov nepodielal. Užíval som si pohodlia účastníka súťaží, Kopáčikov Memoriál je zatiaľ komorná súťaž a jej príprava nevyžaduje toľko energie. Až pokým neprišiel Ľudo s originálnou myšlienkou : „Spravme súťaž aj na Síkach“ Ach jo...koniec pohodlia. Z ničoho nič sú tu Močenské Pastorále. Ale to už začala nová kapitola.
Napísal: Palo Rábek
Fotogalérie:
Marek Mach, video, video,