Napísal som už veľa článkov z našich stretnutí a už som aj nadobudol dojem, že všetku inšpiráciu mám vyčerpanú. Preto moje vnútorné ja hovorilo, aby som s tým prestal, aby moje riadky neboli pre ostatných nudné a nezáživné. V prípade Nitry, ale musím- chcem urobiť výnimku.

Motivácia lietať historiky v Nitre je pre mňa záležitosťou nielen modelárskou, ale aj silne nostalgickou. Narodil som sa v Nitre, ako dieťa sú na Nitru umňa schované také spomienky, akými boli prvomájové manifestácie, kde som mimochodom obdivoval letecké modely skôr ako som tušil, že aj ich budem raz vedieť postaviť. Po strednej škole a vojenčine, som v Nitre pracoval a náhodou to bolo veľmi blízko letiska. Aj môj prvorodený syn sa narodil v Nitre a spolu s ním, jeho mladším bratom a chlapcami z modelárskeho krúžku zo základnej školy Krátka v Šali sme chodili  práve na toto letisko na súťaže malých voľných modelov. Dôverne známa asfaltová dráha, hangár s riadiacou vežou a nezameniteľná kulisa tvorená štyrmi monumentami charakterizujúce Nitru. Kalvária, hrad, kostol sv... a všetkému dominujúci Zobor. Počasie od rána spĺňalo objekt objednávky organizátorov a súťažiacich na modelársku pohodu. Zaujímavá bola tvorba termiku už od deviatej hodiny rannej. Kto začal hneď lietať urobil veľmi dobre. Maxá jedno za druhým si odnášali z oblohy. Aj Jastraby, ktorí ako sa stalo už nepísaným pravidlom, lietali hneď ráno, počastovali svojich pánov maximálnymi dĺžkami času v povetrí. Súťaž patrične korenili a v strehu nás udržovali piloti miestneho aeroklubu, ktorí si snáď nechceli nechať ujsť ani sekundu toho jedinečného sobotného termického počasia. Stratený model..... pristál na streche rodinného domu v Janíkovciach. Majiteľ domu  neváhal sadnúť do auta a oznámiť toho návtševníka na svojej streche bez známky hnevu v hlase. Patrí mu vďaka za jeho pochopenie leteckým modelárom. Mirko Čamaj bol tým mužom, ktorý mal smolu. Svoj vynikajúco lietajúci Ciclone zlomil v trupe. Podobnosť s minulotýždňovou haváriou Ciclone Laca Učnaya je síce veľká, ale úplne náhodná. Taký záver súťaže, aký nám pripravil malý studený frontík (citujem meteorológa zo SHMU) nikto z nás nečakal.  Aj borci ostrieľaný majstrovstvami európy napr. z Talianska, Nemecka, alebo Maďarska boli zaskočení rýchlosťou a razanciou akou na zem zaútočili búrkové mraky, ktoré nás nenápadne obkľúčili. Príchod búrky evidentne podcenili aj piloti dospelých lietadiel a tým zmiatli aj nás, keď veselo štartovali v ústrety blesky metajúcej čierňave. Šialená prietrž mračien a vietor uzemnili prístrešky, niektoré utrpely aj vážne fraktúry.  Ale odlietať sme stihli všetci. Akurát štyria finalisti, ktorý mali letieť kolo pravdy na určenie víťazov kategórie vetroňov sa rozletu nedočkali a aj kategória SPEED 400 sa nedočkala rozletu. V ryžovom poli naťahovať gumicuky a pristávať do močiaru sa nikomu nechcelo. Čo sa nedá povedať o Elotysťoch. Ešte v doznievajúcom daždi sa dvaja jali vykonať záverečný duel. Takže v OTVR máme z nitrianskej súťaže štyroch víťazov :-). Vyhodnotenie pod dáždnikmi bolo v humornom duchu, ale každý sa už tešil do auta, aby si mohol zapnúť kúrenie.

Paľo Rábek

Výsledky Výsledky z Jastrabieho Pohára TU

Fotogaléria (Marek Mach, pani Machová, pani Iveta Šedíková, Paľo Rábek)

Fotogaléria od Františka Swietyho