Píšem tieto riadky večer po dnešnej súťaži, kým hladina v endorfínov v mojom krvnom obehu, neklesne pod úroveň chuti do tvorby. Posledných desať dní Damoklov meč nepodareného počasia visel nepretržite nad dátumom  15. Júla roku 2017. Vietor dážď a ešte silnejší vietor – tak vyzeralo meteorologické menu zo známych rosničkárskych webov.  Rozhodnutie hodné Hamleta padlo dva dni pred súťažou. Ideme do toho v riadnom termíne. Nakoniec na nedeľu a na budúci týždeň nie je prognóza o nič lepšia.  A spravili sme dobre. Slnko sa ostýchavo schováva za oblaky, vetrík si plní svoju príjemnú povinnosť na čechranie vlasov a tak je lietanie príjemnou skutočnosťou. Úderom jedenástej hodiny slniečko tvorí mohutné kumuly .

Pastva pre oči a objektívy, ako sa pod nimi naše modely predvádzajú. Keby som bol v koži modelu ja, tiež by som hynul túžbou zahryznúť sa do tej šľahačkovej nádhery. No ich starostliví majitelia z nich tieto chúťky vyháňajú ostrým zostupom v špirále. To by pokazilo žalúdok aj Gagarinovi v čase najtvrdšieho výcviku. Kumuly boli stále väčšie a väčšie, až z nich životodarná voda  zavlažila zem.

Schladený elán do lietania bolo treba opätovne naštartovať. Hneď ako dážď ustal, znovu štartujem svoje Flamingo. Neuveriteľné, ako to v rozpore  s natískajúcou sa logikou o chladnom a mokrom povrchu zeme, nosí. Maxo ujde len o vlások -dve sekundy. Ďalšie už je bezpečne doma a ide sa do rozletu. Ale najdôležitejší je fakt, že súťaž má znovu spád.  Rozlietavať sa bude v dvoch kategóriách. Alot a vetrone. Ale vietor už nie je taký neškodný a dáva síce neskoro, ale predsa zapravdu rosničkárom.  Mirko Čamaj a Peťo Trstenovič si radšej hodia mincou, než aby sa trápili v rozbúrenom  veternom príboji počas rozletu v kategórii ALOT. My, vetroniari zocelení veternou Dunajskou Stredou a ešte veternejšou Nitrou, ideme do toho naplno. Anemometer atakuje v nárazoch číslo desať. Šou musí dospieť do konca. Vietor katapultuje tri vetrone do krásnej výšky, ale nemilosrdne ich tlačí mimo regulérnu plochu. Plastelína na nose je odskúšaná už v krutých nitrianskych podmienkach a spoľahlivo Flamingo udrží nad letiskom aj teraz. Dvaja súperi končia celkom neromanticky v romantickom slnečnicovom poli. Pobedu oslavujem ja s Flamingom. Opona je dolu, aktéri sa rozišli do svojich domovov. Keby sa našlo viac záujemcov o Texaco, tak ako po minulé ročníky, predstavenie mohlo ašpirovať na Oscara.  Ale nemôžeme si hneď v štvrtom ročníku vyčerpať všetky „naj“. Takto sa tešíme, že nabudúce to bude aspoň tak dobré ako predtým a predstavujeme si dokonalosť. Aj keď, nebolo by to trochu fádne?

Dovetok: Objavili sa nové tváre a nové modely. Adepta na historického modelára priviedol Paľo Lishak (meno som zabudol, prepáčte). Dnes Paľo oznámil, že je nadobro náš. Lanárenie mu ide dobre, asi preto že sám odolával roky ☺.

Som srdcom vetroniar a tak spomeniem z nových modelov vetroň Vilka Valenta. Je to Čáp. Model krásnych historických tvarov. Do sobotnej historickej oblohy zapadol ako kľúč do zámku.

Záverom chcem vysloviť poďakovanie firme Agrania za pekný prístup k modelárom a poskytnutie plochy, bez ktorej by žiadna takáto akcia nebola možná. Obci Močenok za finančnú a materiálnu podporu, osobitne starostovi obce PaedDR. Romanovi Urbánikovi, za to že každý rok si nájde čas a odbehne z „Gorazdovho Močenku“, aby nás mohol privítať na území obe.

Starosta obce Močenok

Ďalej ďakujeme firme Jumbo Mojmírovce za materiálnu podporu. Ďakujeme tiež všetkým, kto sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o zdarný priebeh súťaže (Jožko Sedlár, Feri Swiety.....). A nakoniec ďakujem našej dvornej fotografke, mojej manželke Alenke za krásne fotografie a za trpezlivosť pri mojom komandovaní čo treba rýchlo zvečniť.

Napísal a publikoval Paľo Rábek 16.7.2017.

Fotogaléria Ali a Pali

Fotogaléria František Swiety

Výsledky