Určite sa vám to už stalo. Dlhšie sa trápite s nejakým problémom a riešenie nie a nie prísť. A zrazu záblesk. Mám to. Unavený dlhou zimou a zrazu sa začnú objavovať nie práve potešiteľné prognózy vývoja počasia na deň, ktorý má potenciál vyliečiť zimnou šeďou nalomenú dušu modelára. To je už naozaj veľa. Mozog mobilizuje všetky pozitívne neuróny. Mám to. Ak už sa nebude dať lietať, skúsme sa aspoň trochu zasmiať. A prípadne mi to pomôže pri písaní reportáže. Do diskusného príspevku na preklínanom a súčasne velebenom FB, pod pozvánku na Nitrianske Vetrone, dávam formulku s výzvou na časté odriekavanie, čo by malo zabezpečiť pekné slnečné počasie. Čuduj sa svete, počasie v sobotu sa radí medzi jednu výnimiek z dlhého sivého radu v ktorom sa na seba tisnú zima, vietor, dážď v závese so snežením. Slniečko je jasné, nezastreté, chýbajú síce bociany, ktoré po iné roky robili navigátorov na termiku, ale nálada je radostná. Nepokazil ju ani pohľad na model v kategórii ELOT, ktorý je všetkým možným, len nie replikou historického modelu a dokumentuje kam až sa dá zájsť vo „vývoji“ histórie. Nechcem ho konkretizovať, stačí keď poviem že najskôr je to hybrid elektromodelu s modelom halovým a niečím čo nie je ani z tejto galaxie. Každý bude hneď vedieť o čo sa jedná. Kto sa vyberie na nastávajúce európske majstrovstvá, určite ho bude môcť vidieť lietať ako plnokrvný historický model....

Nitrianske vetrone v druhom ročníku sa teda vydarili. Oceňujem hlavne vynikajúcu organizáciu. To že nitriansky modelári stále vedia zabezpečiť časomeračov a ľudí v zázemí, je už skôr výnimkou ako faktom, že na každej súťaži by to malo tak byť. Aj tieto istoty prispievajú k dobrej nálade, ktorá pod Zoborom nikdy nechýba. Objavili sa nové vetrone. Peťo Malák sa pochválil dobre lietajúcou Rositou, Kamil Horáček stihol v zime postaviť Čížkov Sokol, Miro Oravec lietal s novým modelom Káně, tiež z Čížkovej rysovacej dosky. Števko Kornó z Maďarska krotil nový model vetroňa Csóri.

Luděk Navarčik und seine deutsche  Orchidee HAST

Kamil s jeho novým modelom Sokol.

Peťo Malák aj s novým výtvorom vpravo

Peťo Priečinský s víťazným modelom po verbálnej masáži, tesne prd rozletom, aj so svojim sekundantom Kamilom.

V dobrej nálade vzišiel aj kandidát na víťaza kategórie vetroňov, ktorý to nakoniec aj skutočne vyhral. Tu sa zastavím a budem sa venovať dvom účastníkom rozlietavania vetroňov. Prvým je už spomínaný víťaz Peťo Priečinský. Pre tých čo nemajú tú česť ho poznať, je to ten nenápadný skromný mladík so siedmimi krížikmi na konte. Peťo je bývalým pilotom stíhačiek a neskôr ako kapitán Československých Aeroliniek pokoril celú zemeguľu. A predsa sa mu do rozletu nechcelo. Na jeseň svoj model práve tu v Nitre, Žehrovice ťažko poškodil. Cez zimu ich opravil, spevnil a úspešne sa kvalifikoval do rozletu. Spolu s Ľudom a Kamilom sme do neho doslova hučali, aby nebláznil a do rozletu šiel. Podrobil sa hrubému nátlaku- tak komentoval svoje zaujatie štartovacej pozície do rozletu a nakoniec s prehľadom vyhral. Tým druhým, komu sa budem venovať je Ľudo Pec. Podobne ako Peťo, aj on na jeseň tu v Nitre svojho Grosser Albatrosa ťažko poškodil. Cez zimu aj on opravil a spevnil. Vo štvrtok, pred súťažou model po oprave zalietaval. Ťažko povedať čím boli odštartované nasledujúce udalosti, ale môže to byť sladkým opojením  z ukážkového krúženia v olejovom ovzduší štvrtkového podvečera, kedy model nepotreboval takmer žiadne zásahy do riadenia. Druhý štart bol ako cez kopírak s tým prvým. Až blížiaca sa zem odhalila krutú realitu. Ľudo zabudol zapnúť prijímač. Čo spackal pilot, to napravil model. Suverénne sa prepasíroval cez dvor medzi domami v radovej zástavbe. Na dvore rastú aj stromy!!! Preletel v malej výške ponad frekventovanú hlavnú cestu a bezpečne sa usadil na Tujkách, nazerajúc do obývačky rodinného domu tesne za nimi. Pri rozlete v Nitre Ľudo štartoval v tesnej blízkosti mňa a pár sekúnd po mne, aby sme sa náhodou nezrazili. Do takéhoto kontaktu sa dostal model mladého Kristiána Murgaša s Milanovým katapultom. Pre Storm Birda to bola osudová chvíľa a s patričnými zvukovým efektami sa rútil v ústrety záhube.

Storm Bird á la Kamikadze

Ľudo na chvíľu odvrátil zrak na padajúci model a vrátil sa k riadeniu svojho modelu. Aspoň si to myslel. Začal riadiť môj model ktorý je rovnaký ako jeho, v kontexte minimálnych zásahov do riadenia. Až poznámka hodená do publika „ to je Palo ?“ ho priviedla do reality. „A kde mám ja model?“ otázka ostala neodpovedaná. Na oblohe ho vidno už nebolo. Zbadal ho na zemi v smere po vetre, kde spokojne odpočíval. Peťo Malák neskôr prezradil, že ho videl v divokých kreáciách, napokon šťastne sadnúť. No povedzte. Nie sú to milé zážitky? Milý a pre mňa záhadou obostrený zážitok bol aj moment, kedy som bol ocenený počas záverečného ceremoniálu „Pribinovým Mečom“, čo je podľa certifikátu ku plastike z pálenej hliny, vstup do modelárskej elity.  Zaváňa to krásnou konšpiráciou o existencii tajnej modelárskej organizácie.... a konšpirácie ja mám rád.

Môj certifikát na modrú modelársku krv....

A aby som nezabudol, tá čarovná formula uverejnená na podporu počasia vo fejsbúkovej skupine SAM 119. Zámer bol pobaviť, ak sa už nebude dať kvôli počasiu lietať , ale aj nahrať si sám sebe na smeč, aby bolo o čom písať v prípadnom článku, lebo písať pútavo fakticky o tom istom a písať to roky, tak to je úloha hodna Gaba Zelenaya. Už to nebudem naťahovať. Tá formulka nie je vôbec o počasí. Je to text zábavnej sms, ktoré chodili v časoch keď sa ešte len rozmáhali mobily a internet bol na Slovensku plienkach. A vyslovením tej formulky si dotyčný človek mal natrvalo a nevratne zmenšiť prirodzenie ☺. Ale na počasie zafungovala stopercentne (dúfam že na to ostatné nie).

Palo Rábek

Výsledky

Fotogaléria od Ferka Swietyho.