XVI. majstrovstvá Európy historických RC modelov v Maďarsku
Slovenská výprava
Reč maďarská krásna je na nížinách dolnozemských, tu pod Tatrami nech slovenská reč zneje. K netradičnému spôsobu spojenia dolnozemských nížin (Maďarska) s podtatranskými (slovenskými) chlapcami a chlapmi aj s manželkami došlo v dňoch 23. - 29. júna 2018, keď sa na Majstrovstvách Európy historických RC modelov v maďarskom Jakabszállás stretli súťažiaci až z 13 krajín: Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko, San Marino, Katalánsko, Francúzsko, Belgicko, Portugalsko, Anglicko, Rumunsko. (Výber poradia krajín je čisto náhodný – ako mi na rozum prišlo.) Reč dolnozemských nížin je vraj síce jednoduchá, ale ja som jej aj tak nerozumela. Vďaka niektorým maďarského jazyka znalým a vďaka medzinárodnému anglickému jazyku, sme sa ako tak dokázali porozumieť.
Napriek malej rečovej bariére sme sa všetci dohovorili a v konečnom dôsledku súťažným lietajúcim modelom to bolo aj tak jedno, akou hatlaninou si piloti medzi sebou odovzdávajú informácie – okrídlenci si vrčali svoje a každý inak. A niektorí ani nevrčali, len tichúčko lietali (napr. vetrone).
Súťažilo sa v týchto kategóriách: Classic Texaco; OTMR AB; OTVR (vetrone); SPEED 400, NMR 2,5; Electrorubber (elektrogumáky); OTMR C; TEXACO; 1/2A TEXACO; ELOT; ALOT; Electric Glider; NMR.
Majstrovstvá Európy začali otváracím ceremoniálom, ktorého sa zúčastnila každá krajina. Súťažiaci boli zoradení podľa jednotlivých krajín. Každá krajina mala svoju tabuľku, tak bolo každému jasné, kde je jeho miesto a aké zastúpenie ktorá krajina mala. My Slováci sa za účasť hanbiť nemusíme. Otvárací ceremoniál začala kapela, ktorá najskôr zahrala hymnu hosťujúcej krajiny a potom pridala ešte pár skladieb. Po hudobnom vstupe nasledoval príhovor organizátorov.
Na záver otváracieho uvítacieho ceremoniálu na nás všekých čakalo veľmi milé prekvapenie – prezentácia akrobatického lietania, ktorá sa nám všetkým páčila.
Súťažiť sa začalo na ďalší deň. Súťažnými kategóriami v tento deň boli OTVR, Classic TEXACO a OTMR AB. V kategórii OTVR súťažilo 45 súťažiacich. Súťažilo sa v hodinových kolách od 10.00 hodiny do 16.00 hodiny s rozletom o 17.00 hodine. Počas dňa sa menila aj intenzita slnečných lúčov aj sila vetra. Chvíľami sa modely majestátne vznášali a vzápätí mali problém udržať sa v chladnom vzduchu. Napriek všetkým nepriaznivým podmienkam sa podarilo nalietať tri maxá Mariánovi Kozovi, a tak sa dostať do rozletu s tromi ďalšími pilotmi. Pri rozlete prišla Mariána podporiť celá slovenská výprava, čo bolo pre Mariána veľká psychická opora. Podpora slovenského tímu Mariánovi zjavne pomohla, lebo na rozlete sa mu darilo veľmi dobre a umiestnil sa na krásnom 2. striebornom mieste. Tretie miesto patrilo súťažiacemu z Maďarska a na stupienok víťazov sa postavil súťažiaci z Talianska.
Slovenský tím prišiel na rozlet podporiť aj Milana Duriša v kategórii Electrorubber, ktorý sa lietal na ďalší deň. Aj napriek silnej podpore sa Milan umiestnil na dosť nevďačnom 4. mieste. Podpora Slovákov ani zďaleka nekončila, Milanovi sme pekne odovzdali zemiak s vyrezaným číslom 4 a zaspievali sme mu aj našu hymnu. A to ešte netušil, že o dva dni neskôr si 4. miesto zopakuje v kategórii Electro Glider.
V speve sme pokračovali hlboko do noci v sprievode akordov gitary, na ktorej hral Laco Učnay.
Ocenenie získali aj najmladší účastníci majstrovstiev, medzi ktorých patril aj Adamko Koza z Badínskych krídel. Badínske krídla prišli posilniť aj ďalší naši modelári Jakub Kántor a Matúš Dižka. Súťažili v kategórii OTVR (vetrone). Na súťažiach tohto typu nie sú junior kategórie, žiaci súťažia spolu so senior kategóriou, čo je dosť náročné. Aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a veľmi silnej konkurencii sa chlapci umiestnili v strednej časti výsledkovej listiny, čo sú vzhľadom na dané podmienky veľmi dobré výsledky. Ako sa hovorí, dôležité nie je vyhrať, ale zúčastniť sa. Pre chlapcov bol úspech už len to, že mohli byť súčasťou niečoho pre modelárov tak veľkého, ako je účasť na majstrovstvách Európy a získanie ocenenia, reprezentovať krajinu, uvedomiť si spolupatričnosť a silu vzájomnej podpory a súdržnosti.
Aj napriek tomu, že sme zatiaľ nevyhrali prvé miesto, nastala chvíľa na zaspievanie našej slovenskej hymny, keď si to organizátori tochu poplietli a namiesto správnej hymny pustili tú našu. A my Slováci sme sa nedali a hymnu sme si zaspievali, teda aspoň jej časť, kým organizátori prišli na to, že hrajú hymnu inej krajiny.
Ako sa o pár dní neskôr ukázalo, bola to len rozcvička. Príležitosť zaspievať si hymnu Slovenskej republiky Nad Tatrou sa blýska sme, my hrdí Slováci, dostali v podobe zlata, ktoré pre Slovensko vylietal Vojtech Antoňák v kategórii ALOT, v ktorej súťažilo 42 súťažiacich. Podpora slovenského tímu nechýbala ani v tomto prípade (teda aspoň si myslím, už som tam nebola, museli sme odísť skôr). A práve preto tu už končí moje rozprávanie o majstrovstvách Európy v Jakabszállás. Rozprávanie som začala krásou maďarskej reči na nížinách dolnozemských a končím ho tým, ako sme si my, Slováci – tatranskí junáci, z nížinatého Maďarska odnášali dva vrcholy – jeden v podobe Mariánovho striebra a druhý v podobe Vojtechovho zlata. Letecké modelárstvo má na Slovensku hlboké korene a to je vidieť aj na výsledkoch.
A dolnozemskými nížinami dostala šancu vznášať sa ľubozvučnosť slovenskej reči v podobe hymny slovenského národa.
Majo víťazom.
Na stupni víťazov.
Slovensko drží palce.
Slovenská výprava pred rozletom.
Odovzdanie zemiakovej medaily.
Badínska výprava.
ĎAKUJEME!
Mgr. Daniela Kozová