Už ich máme za sebou 11. Myslím počet stretnutí, kde sme si pripomínali pamiatku najskôr Ladislava a po dvoch smutných chvíľach v toku života, aj pamiatku Štefana Kopáčikových a Kaziho Korga. Kazimír sa nezapísal výrazne do modelárskych dejín nijako výrazne. Ale svoje miesto v našej pamäti a srdciach podložil tým, že to bol práve on, kto nás nasmeroval na historické modely a bol to on, kto stmeloval bratov Štefana a Ladislava a povzbudzoval ich do návratu k modelom a modelárčine. A tak sme vďaka nemu mohli týchto vzácnych pánov vídať aj na šalianskych zletoch. Ladislav po svojom návrate z Karlových Varov do rodnej Šale, dokonca chodieval aj do modelárskeho krúžku, ktorý sme na jednej zo základých škôl viedli.
Takým malým povzbudením pre mňa do ďalšej desiatky bolo objavenie fotografie Ladislava Kopáčika na webových stránkach tlačovej agentúry TASR. Je tam možnosť pohrúžiť sa do minulosti prostredníctvom „silných“ fotografií. Na tej spomínanej sedí Laco na školskej lavici s tabuľou v pozadí a drží v ruke model- tak dobre známu Poštolku. Uvedomil som si, aký význam v tých časoch štát kládol polytechnickej výchove mládeže aj prostredníctvom leteckého modelárstva. Výrez tejto fotografie je aj na pozvánke a pamätnom liste z 11. ročníka. Štefan na pozvánke drží model s gumovým pohonom. No a Kazi je na tej poslednej, ktorá je datovaná do prvých rokov nového milénia.
Nepamätám si počasie aké bolo na všetkých predošlých ročníkoch. Naposledy krásneho a bezveterného sa nám ušlo pred dvomi rokmi a teraz. Škoda že neprišlo viacej gumičkárov. Na 11. ročníku sa dalo vyšantiť do sýtosti. Ani termika nebola nejaká krutá. Samozrejme na výnimku v podobe uletenej Poštolky rodiny Kozovej. Význam zariadenia determalizátor v modely netreba podceňovať. Počasie bolo dokonca tak láskavé, že vetrone sme museli ťahať cez kladku. Šprint so šnúrou v podaní mladíkov oscilujúcich okolo šesťdesiatky už na vytiahnutie modelu jednoducho nie je dosť rýchly. Tento ročník mal aj zvláštne milú rodinnú atmosféru. Ráno pri registrácii priniesol peknú zelenú nádobku s dezifenkciou in vitro Karol Maňúr. V čase poludňajšom sa pochválili manželia Sedlároví domácimi chlebíkmi a dvoma druhmi domácej nátierky. Pani prezradila že na svedomí to má Dušan, ktorý sa aj podujal na roľu hostiteľa a za príkladne dodržaných hygienických podmienok svoje výrobky servíroval. Obrazový záznam z pohostenia je vo fotogalérii. Počas záverečného ceremoniálu sa ozval známy jačavý zvuk maličkého spaľovacieho motora. To sa nedočkavci začali pripravovať na lietanie korešpodenčnej súťaže s modelmi 1/2A TEXACO. Ale o tom sa dočítate v ďalšom príspevku. Tešíme sa na dvanásty ročník lietania s voľnými modelmi.
