Rešpekt každému modelárovi, ktorý sa vydá cestou neľahkou. Svoje motorové modely nekŕmi ampérami, ale uhľovodíkmi.

Ak sa rozhodnete do svojho modelu namontovať jeden z najmenších spaľovacích motorov, výrobok firmy COX engine, svoj krok musíte vykúpiť stratou niekoľkých istôt. Príkladne- či sa ho podarí prehovoriť k práci, ako dlho model poletí a či vôbec poletí. Jedinú istotu, ktorú maličký krikľúň ponúka je tá, že sa vám zhorší už i tak dosť nepríjemný tinitus. Napriek neradostným atribútom v portfóliu motorov COX 0,8 cm³, existuje stále skupina modelárov postihutých syndrómom podobným, aký majú milovníci automobilov značky Alfa Romeo. Teda nespoľahlivých a poruchových, ale zato s nezameniteľnou charizmou. A ich počet potešiteľne z roka na rok rastie.

Asi už viete, že sa k nim s radosťou hlási aj moja modelárska maličkosť. S radosťou lietam túto kategóriu na súťažiach a zapájam sa aj do medzinárodných korešpodenčných súťaží, pre pol texaco vyhlásených. Nárast počtu modelov a modelárov s coxíkmi, mi vnukol myšlienku vytvorenia dvoch tímov z juhozápadu Slovenska a odlietať Frank Ehling postal contest 2020. Priam ideálne počasie a dôvod na zoskupenie sa, ponúkol 11. Ročník memoriálu bratov Kopáčikovcov. Teda nie že by sa pol Texaco lietalo spolu s voľnými modelmi, ale memoriál sa v pohode odlieta zhruba do jednej hodiny po poludní a bolo by škoda neprehupnúť sa do opačného spektra modelov, zvlášť keď babie leto nachvíľu prevzalo vladárske žezlo. Od tichých balád rovno do punkrockových nárezov. Viem si predstaviť nedočkavosť Peťa Priečinského, ktorý celé dopoludnie strávil ako divák a tak sme s pochopením a úsmevom prehliadli zvukovú kulisu rozvášneného coxíka počas odovzdávania cien za umiestnenie vo voľňáskarskom lietaní. Na tomto mieste musím poznamenať, že za celú súťaž uletel iba jeden model, ktorý nemal determalizátor. Termiky v tak krásnom počasí bolo paradoxne poskromne.

Dva trojčlenné tímy sa nakoniec nepodarilo zostaviť.

Neviem kto a ako nám objednal porciu termiky, ale donáška prišla „just in time“ (som zásadne proti poangličťovaniu slovenčiny, ale toto je výraz, ktorý sme sa učili na ekonomike, ešte na socialistickej strednej ). Nad nami sa totiž vytvoril oblak s tmavou základňou a rástol. Učebnicová ukážka chovania vzdušnej vlhkosti v teplom vertikálne stúpajúcom ovzduší.

Peťo Priečinský:

Je nedočkavý vyslúžilý pilot stíhačiek a kapitán ČSA, ale v coxíkoch je elév. Ladí motor do kvílivej oblasti. Precízne postavený model z autentických materiálov kabínkového hornoplošníka Korzár, teší naše pohľady a mimozmyslovými kanálmi ho nabádame k čo najdlhšiemu letu. Márne. Motor sa po pár sekundách zastavuje. Dôvod je jednoduchý. COX 0,8. Je to jeho najprirodzenejšia vlastnosť. Nikto nikdy príčinu neodhalí. Ako cez kopírák sa   tento scenár opakuje štyrikrát za sebou. Spravodlivo nahnevaný stíhací pilot rezignuje.

Diametrálne inak je na tom starý coxíkovský vlk Vlado Kurjan. V úvodnom štarte motor pracuje ako z učebnice. Model vyžarujúci esenciu historických kubických tvarov vytiahne ostroznejúci motorček do výšky viac ako slušnej. S prispením termiky pod tmavnúcim oblakom pristáva za 745 sekúnd. Vlado by si možno rád aj odpočinul, ale neoplatí sa uraziť šťastenu. Tankuje a šup s modelom  menom Rambler do ďalšej misie. Oplatilo sa neuraziť pani šťastenu. Vlado s prehľadom dáva maxo. Tieto dva lety predstavujú skoro pol hodiny vykrútenej hlavy dohora a prepaľovanie oblohy unavenými očami. Oddych by bol naozaj na mieste. Ale je tu pani šťastena a neradno ohrdnúť jej prítomnosť. Tak model potretí krát razí si cestu k tmavej základni nášho súkrumného cumula.  Ale Coxík by nebol Coxíkom, keby si nedupol. Motor sa o chvíľu odmlčí a model pristáva po 210 sekundách.

Peťo Kotry.

Ďalší coxový nováčik. Regrutoval sa z radov elektroletcov, kde ho podľa jeho vlastných slov plechová štyristovka neuveriteľne nudila. A tak jeho Centaur konvertoval z ampérov do uhľovodíkov. Model svojimi tvarmi kričí do okolia: Dobre a dlho kĺžem. Výzvu akceptuje jeho nový uvrešťaný motor a milého Centaura neomylne dopraví pod tmavú základňu už spomínaného kumula. Teraz je na rade model a on nesklame. Do prvého letu napratal maximálny možný počet sekúnd. Horšie je to s ostatnými dvomi letmi, kedy sa trucovitý coxík zastavuje príliš skoro a letové časy neprekročia 5 minút.

Ľudo Pec a jeho King Burd.

Svoju súťažnú premiéru si táto dvojica odbila na jar pri covidovom porovnávaní letových časov. Vtedy bol jeden štart priam infarktový, keď sa stretli dva nebezpečné faktory: termika a bezchybný dlhý čas práce motora. Model zmizol z dohľadu a maličká divoko tancujúca bodka, o ktorej sme usúdili, že to bude stratený King, sa objavila až po skrížení pák na vysielači. Viackrát počas roka sme model skúšali ladili a s výsledkami boli spokojní. Až po deň lietania poštovej súťaže. Motor ani jediný krát nezopakoval svoj husársky kúsok z jari a letové časy Kráľa oscilovali okolo 4 minút.

Paľo Rábek a jeho Meteor.

Podľa času, počas ktorého sa venujem coxíkom  sa radím k starým mazákom. Je to viac ako desať rokov a je nutné poznamenať, že v pokroku s poznávaním tohoto neposlušného decka, som nepokročil ani o piaď. Celý ten čas tvrdohlavo obhajujem názor, že mojim coxíkom najlepšie chutí čisté palivo bez pančovania nitrom. Až do dnešného dňa. V zúfalstve požiadam Vlada Kurjana o zapožičanie jeho zázračného paliva. Kúzlo spočíva v 15% nitra v palive. Takýto zvrat v chúťkach môjho coxa je aj na mňa priveľa. Keby 10%, ale 15 ??? Naveľa motor nebeží extra dlho, ale ťahá silno. Teda druhý let bol vďaka 15 percentám, špacírkou na hranici viditeľnosti, no našťastie na pozadí toho nášho mráčika termáčika. V okamihu dotyku so zemou stopky ukazujú, že do maxima chýba mizerných 9 sekúnd. Aj ďalší let je vysoký. Ale termika sa už pomaly rozpadá a som zmierený s nejakými štyrmi minútkami. V zhruba 100 metroch nájdem bublinu, ktorá postupuje so slabým vetrom. Nie je moc silná, model udržuje iba v konštantnej výške. Unáša ma smerom k dedine a po usúdení že vzdialenosť je už taká, aby som sa zvládol vrátiť na plochu, termiku opúšťam. Je z toho čas necelých 9 minút. Vďaka aj zaň. Máme odlietané a sme bohatší o nejaké tie skúsenosti pevádzkovania týchto mrňúsov viacej. Skúsme si zhrnúť tieto poznatky a priložme aj tie chronicky známe: Vyčistená nádržka, hadička dosahujúca až ku dnu,  membránka a nepopraskaný ten najmenší O-krúžok na svete. K tomu pridajme patrične nanitrované palivo a môžeme sa spoľahnúť, -že motorček si bude robiť aj tak čo chce. Skrátka je to COX. Ale deň to bol naozaj pekný, modelársky. Foto z tej krásy nájdete tu, v tejto fotogalérii.

Paľo Rábek, október 2020.