Kúzlu spartansky jednoduchých tvarov malého motoráčika Tomboy neodolalo už veľa modelárov po celom svete. Vlastne je to už fenomén v modelárskom vesmíre. L Aquilone SAM 2001 so sídlom v taliansku už roky vyhlasuje korešpodnčnú súťaž, samozrejme s celosvetovým dosahom, pre lietanie práve s týmto modelom. A ja sa jej roky zúčastňujem, s tým že viac menej pravidelne sa mi podarí niekoľkých kamarátov na túto roztopaš zlákať. Všemocný Covid trochu poupravil aj túto činnosť, ale z môjho pohľadu pozitívne . Čas na lietanie sa oproti predošlým rokom natiahol o jeden celý mesiac. Za ten čas sme stihli modely a hlavne motory zrevidovať a odstrániť prípadné chyby. Vlado Kurjan dokonca stihol postaviť nový model vo variante rozmerovo tej najväčšej, s 48 palcovým rozpätím krídiel. A osadil ho skutočným skvostom. Vlastne až teraz je to skvost, ktorý svoju hodnotu získal vekom. Zbrusu novým detonačným motorom FOK s obsahom 1,5 cm³.

Detonačný FOX vo Vladovom stroji ukázal svoj maďarský temperament.

A keď som už začal s motorom, popíšem aj ostané modely. Ľudo do svojho modelu namontoval motor COX 0,49, teda motor má objem 0,8 cm³ a má integrovanú nádržku 5,1 cm³. Model je možné takto použiť aj do kategórie ½ A Texaco. Tento Tomboík je tá verzia, kde rozpätie krídiel je 44 palcov.

Ľudov model s Coxíkom, ako ho poznáme z kategórie 1/2 Texaco.

Tomboy Peťa Priečinského má tiež 44 inch. Srdcom modelu je ďalší zaujímavý kúsok. Detonačný motor MP Jet 0,6  cm³ , ktorý svojim vzhľadom patrí do polovice minulého storočia.

Starými časmi vyžarujúci vzhľad motora z produkcie MP JET 0,6.

No a ja som  vlastníkom modelu s najmenšími krídlami. Iba 36 palcov. A o pískanie v ušiach sa stará COX 0,49, ale nemá integrovanú nádrž. Kŕmim ho zo zrezanej injekčnej striekačky a zodpovedne prehlasujem, že nemám žiadny problém s chodom motora. Naopak väčšina motorov s nádržkou takéto problémy má.

A napokon môj model s Coxíkom 0,49 kŕmeným z injekčnej striekačky.

Na lietanie sme si vybrali sobotu 19.júna ráno. Ráno preto, že z chladnej jari sme sa rýchlo prehupli do pekelného leta a rosničkári sa vyhrážali teplotami nad 33 stupňov. O pol deviatej montujeme modely dohromady. Obloha bez mráčika a naša životodarná hviezda to do nás páli naplno. Spoločná fotka, natankujem, zacvaknem žhavítko a už napínam pružinku na vrtuľke. Motor krásne naskočí počkám, kým klesne palivo v nádržke na predpísané 3 kubíky a model rezkým hodom odštartujem v ústrety letnej oblohe. Chcem vyrovnať ľavý náklon spôsobený reakčným momentom vrtule a .... nič. Vôbec nereaguje na zúrivé pohyby pákou smerom doprava. Stalo sa mi to, na čo si dávam úzkostlivý pozor. Zabudol som posunúť páčku vypínača palubného napájania do polohy ZAP. Motor ide ako rozvášnená Homelitka a model sa v úzkych (našťastie) kruhoch vzďaľuje v smere vertikálnom a pomaly aj horizontálnom. Lietam aj voľňásky, tak viem že zásada je udržiavať čo najmenšiu vzdialenosť od modelu, aby sa dal určiť azimut pristátia. Poklus v tomto teple je neúcta k veku telesnej schránky, ale hlava to berie v pohode. V duchu ma hreje nádej, že naspodku krídla v strede mám napísanú adresu aj číslom telefónu, lebo z Tomboyíka je už len maličká hračka. Motor stíchne asi po 150 sekundách, klopivý moment od vrtule sa stratí a tá potvora si to namieri priamo bez krúženia smerom na severozápad. Dobehnúť ho je nemožné a navyše sa približujem k Taxisovmu priekopu s plytkou bahnitou vodou, ale strašne zarastenému trstinou a tými najpichľavejšími rastlinami, aké dokáže príroda vymyslieť. Rezignujem na beh a stavím na vizuálny kontakt. Oplatilo sa. Model narazil na termiku, ale tá ho odvrhla do klesáku a ja ešte vidím ako tesne nad zemou narazí do stromov asi kilometer vzdialenej remízky. Z tejto eskapády stojí za zmienku už iba prebrodenie kanálu s nefalšovaným piešťanským čiernym bahnom a návrat ku kamarátom so strašne špinavými teniskami od bahna a prachu kukuričného poľa. Liter vody ma osviežil a zapájam sa do ďalšieho lietania.

Pod takýmto uhlom letel Vladov model po celý čas práce motora.

Najlepšiu prácu jednoznačne odvádza detonačný FOK Vlada Kurjana. Vynáša model v štýle krkatých špeciálov do značnej výšky. Ale tej termiky je poskromno. Darmo, horúčavy neprajú veľmi termickému lietaniu. Nalietané časy teraz neprezradím, aby to konkurencia (ak by náhodou toto čítala) nemala uľahčené. Čo však prezradím, sú nasledovné poznatky, pre prípadných ďalších záujemcov o stavbu Tomboya a možno aj súťažného lietania. Motor COX 0,49, alebo všeobecne spaľovací motor o objeme 0,8 cm³, je pre verziu 44 palcov slabý. V bezveternom počasí to ešte ujde. Ale bojovať s vetrom a turbulenciu to je nad jeho sily. To isté platí aj oj motore MP JET 0,6. Verziu s 36 palcovým krídlom utiahne v pohode. Len škoda, že jednokubíkových motorov je už na trhu veľmi málo. A keď sú tak treba hlbšie načrieť do peňaženky.

Tak ostáva okrem tohto rozprávania ešte poslať výsledky Curziovi Santini. A tešiť sa na report z celého sveta a certifikát. A aby som nezabudol: ešte sa treba tešiť na lietanie v budúcom ročníku.

Paľo Rábek, Močenok , jún 2021.