1. súťaž 26.6.2020. Nitra

Úvodné foto. Potešiteľný je nárast počtu typov modelov.

Fotogaléria

Po akom- takom skrotení Covidu, sme sa k súťaženiu predsa len dostali.  Síce z času nám ten zloduch ukradol minimálne polovicu, ale nekapitulovali sme a dve súťaže predsa len nám vyjdú. Ale ejhľa. Ešte tu máme dážď a vietor. Obetovali sme ešte týždeň kvôli týmto dvom huncútom a oplatilo sa. Neprší. Avšak o to statočnejšie fučí. Junáci sloveskí, spomeňte si na úplne prvú súťaž vlani a tento vietor v horúcom počasí bude razom iba malou nepríjemnosťou.  Aby som dodal odvahu ostatným, s malou dušičkou dorábam nepeknú plastelínovú masku na moju A2 od jirouška. Model pri štarte vykrúca boky ako tanečnica, ale vydrží a po vypnutí poslušne rozráža nárazy vetra. Asi sa hanbí za plastelínový nos, lebo kloní hlavu a snaží sa čo najskôr schovať do trávy. Ostatní vidia že to ide a tak skrášľujú aj oni svoje modely a lietajú.  Statočne bojuje Kamilova Volavka. Najväčší model v súťaži. Vietor ju síce pretlačí dozadu, ale maximá sa objavujú. Do tretieho chýbajú iba nejaké sekundy. Tých maxím s pribúdajúcim časom a ubúdajúcim vetrom pribúda. Zrazu je tu situácia, akú sme v minulom ročníku počas troch súťaží nemali.  Treba rozlietávať. Ani rozlet však definitívne neurčí víťaza a tak v rámci pravidiel losujeme víťaza. Dlhšie stebielko trávy si vyberá Peťo Baláž a zaslúžene môže poškulovať po soške modelára.

2. súťaž 7.8.2020. Zborov

Priatelia modelári, priaznivci slovenskej modelárskej histórie, zdravím Vás teraz zo Zborova. Priznám sa, pri srdiečku ma šimorilo sklamanie, keď som v piatok 7. Augusta zočil, že do druhej súťaže pôjdeme iba štyria.  Zdalo sa mi veľmi nespravodlivé, že za takú námahu a investíciu, prišli iba štyria, čo majú záujem o sošku modelára. Štyria sme nastúpili na úvodnú fotografiu a už sme sa hotovali štartovať, keď sa ešte ďalším, dvom zjavili v rukách modely Kvapka. Hneď to bolo o niečo veselšie, ani pani fotografka sa nehnevala, že treba pamätné obrázky robiť nanovo. Malé sklamanie prinieslo zistenie, že model Janyho Peřinu nezodpovedá pravidlám. Je totiž o 15% zväčšený oproti plánu.  Jeho majiteľ prezradil, že ho dostal od nášho nebohého kamaráta Miška Dorka a tomu ho venoval Ing. Ivan Brezáni, ktorý ho aj postavil. Vlastne si spomínam, pán Brezáni s ním na Očovej a v Žiline lietal. Síce sme ho medzi nás zobrali lietať a lietal veľmi dobre, ale do hodnotenia sme jeho skvelé výkony samozrejme zaradiť nemohli.  Aby tej smoly nebolo dosť, druhá Kvapka hneď pri prvom štarte vypovedala poslušnosť a pristála v lesíku za potokom na strome. Vilovi Havrilovi, majiteľovi, sa ju podarilo  dostať na zem až na druhý deň.  Fakty, ktoré naopak pri srdiečku hriali sa vyskytli tiež. Prvým obzvlášť potešiteľným je existencia ďalšieho modelu Volavka.  To je už tretí, ktorý som na vlastné oči videl lietať. O ďalších viem, že sú v stave rozpracovanosti. A že ti Volavky lietajú naozaj  vynikajúco.  Druhým kladným faktom bolo počasie ako vystrihnuté z učebnice modelárstva. Slabučký až žiadny vietor a termiky primerane. Nebolo treba bojovať s vetrom, ako na prvej súťaži v Nitre, ani s dažďom a chladom, ako na samej prvej súťaži PSV v Močenku.

Pozrime sa teraz na účastníkov druhej súťaže a ich modely:

Miro Salák a dobre známy model Jastrab

Vilo Havrila a model Kvapka. Model si to po prvom štarte zamieril do stromu v lesíku.

Paľo Rábek a A2-Jiroušek.

Ľudo Pec a Jastrab. Model ktorý stále dokazuje svoje kvality.

Miro Petrila a skvelá nová Volavka.

Ľudo Pec, tentokrát s Kavkou. V šedom tielku Jany Perina.

Kvapka Janyho Peřinu v skupinovom lete s jastrabom. Škoda že nezodpovedá pravidlám.

Paľo Rábek s modelom Vetroplach. Model je na svete už 9 rokov. V PSV sa objavuje až teraz.

Dolietané, pre tento rok dobojované. Teraz nás čaká neľahká úloha spraviť celkové vyhodnotenie ročníka.  Vírus Covid narobil riadne harakiri aj slovenským vetroňom. Ako ho spravodlivo vyhodnotiť, keď súťaží namiesto štyroch, boli iba dve. Okrem toho že, pre jednoduchšiu dostupnosť k súťaži nám chýba miesto situované v strede Slovenska, sú k dispozícii výsledky iba z dvoch súťaží namiesto z pôvodne plánovaných štyroch.  Po rozhovoroch s Ľudom, sme sa zhodli, že najspravodlivejšie možné riešenie tejto situácie je uznať víťazom, víťaza z Nitry. Predsa len si svoje prvenstvo musel zaslúžiť  v rozlietávaní, čo pod Zborovským hradom nebolo potrebné. Pohľad do výsledkovej tabuľky hovorí, že víťazom druhého ročníka PSV sa stal Peter Baláž z Trnavy.  Zo srdca blahoželáme. Soška modelára mu bude odovzdaná na najbližšej možnej súťaži SAM 119. Aby bolo dodržané slávnostné dekórum. Horšie je to so stanovením celkového poradia ostaných, keď z dvoch súťažných stretnutí nie je možné určiť spravodlivé poradie, práve kvôli tomu rozletu v Nitre, ale zase kvôli tomu rozletu je možné určiť víťaza. Preto sme sa rozhodli, že  tretia tabuľka s umiestnením jednoducho nebude.  Veľký víťaz je jasný. Všetci ostatní čo  neváhali prísť do súťaže, sú menšími ale rovnako dôležitými víťazmi.  Svojou angažovanosťou pomohli naplniť hlavný cieľ  PSV. Dostať na oblohu čo najviac konštrukcií, ktoré sa zrodili na území nášho krásneho Slovenska.  Aj keď nikto nevie, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, už teraz Vás všetkých pozývam do tretieho ročníka.  Tešíme sa nové modely a dúfajme aj na nové tváre.

Paľo Rábek

V Močenku 17.8. 2020.

13.apríla v Močenku

Ako pribúdajú v mojej noši života obrazy ubehnuvších liet a zím, vyhraňujú sa a začínajú vytŕčať piliere  atribútov nutných pre zachovanie pokojného a vyváženého bytia v prítomnosti, ale ktoré dávajú aj silný základ pre zdravý život ďalších generácií, ktorý čoraz intenzívnejšie ohrozujú všelijakí divní reformátori a revizionisti . Medzi rodinu, zdravie, priateľov... stále silnejšie vrastá lokálpatriotizmus a úcta k dejinám malého, ale nášho  Slovenska.  Ako sa dá toto vyjadriť aj pomocou záľuby, ktorá sa stáva vášňou? Odpoveď je: Uctiť si prácu našich otcov a dedov pripomienkou akou je nová seriálová súťaž, Pohár Slovenských vetroňov.

Baláž, Kotry, Ďuriš, Priečinský, Pec, Rábek, Horáček, Ivan

Päť rokov emitoval do sveta malý slovenský vetroň myšlienku lietania s rovnakým typom modelu.  Že je to myšlienka chytľavá, dokazujú monotypové súťaže za hranicami nášho štátu, kde sa začali organizovať akcie, veľmi sa podobajúce tej našej. Našťastie môj súputnik v živote a v záľube k lietaniu Ľudo, je rovnakej krvnej skupiny aj v tejto téme.  A tak na dohodu o tom, že časť svojej energie venujeme takto národne orientovanej súťaži, stačili dve vety. Dátum konania bol daný tým, že apríl je po ukončení súťaží v Šali, súťažami neobsadený. A druhý jarný mesiac sa lietajú vetrone veľmi dobre. Slnko je už vysoko a vzduch ešte nie presýtený teplom. Na pocit a aj na výskyt termiky je to veľmi dobré. Tieto riadky píšem večer, v deň kedy úvodné kolo prebehlo. Tí čo sa ho zúčastnili, asi po prečítaní zmienky o príjemnom pocite asi spozorneli. Dnes ten pocit z aprílového počas bol všelijaký, len príjemný nie. Ráno sa ortuť teplomera zastavila na piatich stupňoch podľa pána Celsia. Mrholilo a fúkal čerstvý vietor v nárazoch do 8 metrov za sekundu. Počasie ako stvorené na lepenie modelov vo vykúrenej dielni, nie na ich naháňanie po oblohe. Našťastie všetci prihlásení tvrdohlavci vyhodnotili situáciu správne a tak fotky z tejto akcie by podľa oblečenia zniesli aj kulisy so snehovými závejmi. Aj keď to znie akokoľvek nepravdepodobne, vyskytla sa aj termika. Za dažďa. Slabučkého, ale predsa. Nerátam to, keď taký Jastrab naletel zo 100 metrového katapultu tria pol minúty. To sa dá aj bez pomoci termiky. Ale záverečný let Ľubov bol našliapnutý na päť minútové maximum a to bez dýchnutia pani termiky nejde.  Tušili sme že v úvodnom kole budú v silnej početnej prevahe Jastraby. Preto Ľudo usilovne opravoval havarovanú Kavku a ja som oprášil po dvoch rokoch Vetroplacha. Teraz ľutujem, že som ho predtým aj nepreletel.

Najväčší model stretnutia KAVKA

Servo smerovky asi dostalo dekubity tým dlhým ležaním, lebo svojvoľne sa presúvalo od jednej krajnej polohy do druhej, pričom hecovalo aj servo výškovky. Naozaj sa s tým nedalo letieť, aj keď by som od jedu najradšej po oblaky vyskakoval. Navyše prvý Ľudov štart s Kavkou priniesol zlomenie plastovej páky na smerovke. A je to. Našťastie sa nám podarilo vyhecovať Peťa Kotryho na lietanie s Kvapkou. Tak sa podarilo zaistiť aspoň malú konkurenciu inak v daždi a vetre výborne lietajúcim Jastrabom. Neostáva iné, ako dať si veľkonočné záväzky a do najbližšieho kola, ktoré sa bude konať  v Očovej postaviť niečo nové a opraviť existujúce, aby to pole slovenských vetroňov bolo zase o niečo pestrejšie. Atmosféru zachytenú na fotografiách, si môžete pozrieť vo fotogalériách od:

Ferka Swietyho, Paľa Rábeka. Video od Peťa Baláža.

Výsledky prvého kola- teda zatiaľ aj priebežné.

9. augusta v Dunajskej Strede

Na spoločnej fotke chýba Ľudo Pec. Ale polovicu súťaže stihol odlietať.

Medzi prvou súťažou v Močenku a tou druhou bol veľký časový úsek. Bolo to dané základnou myšlienkou, umožniť v čo najväčšej miere modelárom z celej krajiny lietať o pohár slovenských vetroňov. Za ten čas sa zmenili dve veci. Ad jedna. Druhá súťaž počítala s tým, že privíta veľa lietajúcich zo všetkých kútov Slovenska, kde to majú všetci relatívne blízko. Nestalo sa tak. Oslavy 75 výročia SNP v Banskej Bystrici posunuli letecké dni SIAF na Sliači do termínu konania našich majstrovstiev Slovenska. A tým aj uzavretie neba pre všetky lietajúce aparáty. No čo už. Zostreliť s Jastrabom Awacs by bolo síce raritné, ale malo by nepríjemné následky. Tak sa druhá súťaž ocitla ešte viacej na juhu Slovenska, v Dunajskej Strede. Moje obavy sa naplnily. V piatok, deň pred MS, chalani z východu ešte len prichádzali a súťaže sa nestihli zúčastniť. Potešujúca ale bola prítomnosť partie z Martina, ktorí si na druhej súťaži zgustli. Bohužiaľ ani jeden z nich nesplnil podmienku odlietania dvoch súťaží. Preto v listinách síce figurovať budú, ale poradie neovplyvnia.

Pohľad ktorý vždy poteší. Omladina, z ktorej sálala chuť zápoliť. Škoda e ten najmenší s Poštolkou pre zabudnuté baterky do bojov nezasiahol.

Tak čo sa dialo v Dunajskej? Do súťaže sa prihlásilo celkovo 15 záujemcov. Z toho Igor Lorinc viac- menej povedzme nezvyčajne, lebo prihlásil model Kvapka zmenšený (!!!) na 2/3 veľkosť. Zmenšenie je síce nevýhoda, ale odporuje jednej zo základných myšlienok pravidiel stavby modelov v pôvodných rozmeroch. Po spoločnej fotografii a upresnení podmienok lietania v súlade s podmienkami platnými pre začínajúce majstrovstvá Slovenska sme odštartovali šesť súťažných kôl, každé v trvaní 30 minút. Pretože počasie bolo gýčovito letné a horúce, o termiku núdza nebola. S pobavením sa dali sledovať rozladené tváre tých, ktorým pani termika dala košom. Boli aj nuly za pristátie do zakázaného priestoru. Vážení, umenie pilotáže treba neustále cepovať. Ja som zapísal za tento prehrešok nulu hneď dvakrát.

Tento spôsob štartu poznáme z minulých ročníkov.

Aj kolónky v riadkoch Ľuda Peca zdobia nuly. Ale tie boli spôsobené neskorým príchodom z Košíc, kde bol odcestovaný. Robil čo mohol, ale pri dnešnej hustote premávky je to nadľudský výkon. Ale nevzdal to a odlietal posledné tri kolá. Tretia nula pre mňa, bola za nestihnutie štartu s novou tvárou v Pohári. Postavil som vetroň A2 od pána Jirouška zo Spišskej Novej Vsi, datovaný rokom 1952. Verím že sa o mňa nezaujíma ten hnusný nemec Alzhaimer, ale že je to prirodzený beh starnutia. Zabudol som totiž do neho príjímačový akupak. Do ďalšieho lietania mi požičal zdroj energie Juro Gnidiak. Ale aby som nezabudol. Zábudlivosť bude mať v DS ešte jednu peknú vložku. Súťaž v DS systémom štart- maxo vyhral pán Jaroslav Knor z Martina s modelom Kvapka, ktorý prekvapil už na jar v Nitre a nechal za sebou aj našľapané veľké modely. Škoda že neprišiel aj na východ do Zborova.

Je tu čas na pohovor o ďalšej zmene, ku ktorej prišlo od prvého zápolenia v studenom aprílovom počasí v Močenku.

Teda ad dva. Pohár slovenských vetroňov, cogitavi rei ocenenia sa zmenil na sošku modelára, s modelom pripomínajúcim Kopáčikovu Kavku. Samozrejme názov súťaže nemeníme. Rozhodli sme sa, my zakladajúci členovia Klubu Leteckých Modelárov v Močenku, že investujeme do kvalitného a nevšedného pamätného predmetu, ktorý bude po päť rukov putovať. Jeho tvorcom je mladý talentovaný sochár Roman Miškovič www.eremart.com. Predlohou bola obdobná soška uverejnená v časopise Letecký Modelář zo začiatku 50- tych rokov. Aha, ešte som dlžný druhé intermezzo spojené so zábudlivosťou. Týka sa dvoch najlepších z Dunajskej. Pána Knora a Peťa Baláža. Nejako som si poplietol koeficienty eliminujúce nevýhody menších modelov a vyšlo mi, že musí byť medzi nimi rozlet. Darmo mi Peťo dohováral. Nie a basta. Letíte chalani. Rozlet samozrejme byť nemusel. Aspoň si potrénovali spoločný štart. Z rozpáleného juhu, sa teraz plynule prenesieme na východ našej vlasti, do kúta zjazveného bojmi v oboch svetových vojnách. Ale východ teraz kvitne do krásy a príroda tam je krásna a pre modelárov všetkých možných skupín ideálna. Vitajte .....

Fotogaléria z druhého kola. Ďakujeme Ferimu Swietymu.

16. augusta v Zborove.

Skromne obsadená posledná súťaž. Ľudo Pec, Paľo Rábek, Kamil Horáček, Igor Smolko, Milan Ďuriš, Miro Petrila.

Iba pár kilometrov od fascinujúceho Bardejova. Tu pod zrúcaninami zborovského hradu a na dohľad od miesta večného odpočinku mladých vojakov z prvej svetovej vojny v Stebníku, sme napísali záverečnú kapitolu prvého ročníka. Počasie bolo milosrdnejšie. Teplota okolo 22 stupňov, obloha decentne zatiahnutá a vetrík ľahko objímajúci.

A2 od Jirouška a potom Kopáčikove konštrukcie. Kavka a Jastraby. Medzi nimi Kvapka od Rudnického. A asfaltovú dráhu znamenajúci nulu pre toho, kto na ňu, alebo za ňu sadne.

Súťažné stretnutie treba trochu okoreniť, preto vyhlasujem zakázanú zónu- asfaltovú plochu. Kto pristane na ňu, alebo za ňu- má nulu. Jasné že som tú nulu dal v poslednom štarte. Keďže sa nás zhrklo do záverečnej súťaže iba šesť, zvolili sme spôsob lietania jeden za druhým, v poradí ako sa kto zapísal do prezenčnej listiny. Tak isto v Močenku. Hop, alebo trop- lotéria. Na koho tá termika padne, ten vyhráva. Ukazovať nám ju chodili nielen dravce sokolovité, ale aj kŕdeľ belorítok, ktorý si pochutnával na hmyze, termickým prúdením do výšok vytiahnutým.

Miro Petrila. Neváhal lietať napriek tomu, že vedel sošku mať v tomto roku už nebude.

Paľo Rábek. A2 od Jirouška bude potrebovať novú výškovku. Zatiaľ nádeje vkladal do osvedčeného Jastraba.

No nebol by som spravodlivý tvrdením, že víťazstvo v prvom ročníku bolo podmienené iba náklonnosťou tety termiky. Kto vie, ten vie. A víťaz Kamil Horáček je ozajstný majster oboru modelárskeho. Ako v tavbe modelov, tak aj v pilotnom umení. Právom mu toto víťazstvo patrí a celý nastávajúci rok sa môže tešiť z pohľadu na kamenného modelára.

Modelár z kameňa už má dojednaný ročný podnájom.

Čo dodať na záver. Podmienku pre zaradenie do celkového hodnotenia, a to účasť v minimálne dvoch súťažiach splnilo len sedem bojovníkov, z celkového počtu 19 účastníkov PSV. Ceníme si účasti Mira Petrilu a Igora Smolka v poslednej súťaži, aj s vedomím že do bojov o cennú trofej už zasiahnuť nemôžu, predsa súťažili. Niet čo banovať. Užili si pohodové lietanie. Najmä posledné štarty aj s kŕdľom spomínaných belorítok.  Týmto zachránili česť modelárov z východu. Tak ako som sľúbil, každý účastník dostane za dané kolo pamätný list s aktuálnou fotkou z nástupu. Pošlem poštou.

Slovenskí junáci pekne zoradení.

Kamil Horáček. Víťaz prvého ročníka PSV.

Kde sa budú konať súťaže v budúcom roku, okrem prvej jarnej v Močenku, neviem. Veľmi si želám aby druhá bola niekde na Strednom Slovensku. Východ Slovenska zaradíme podľa toho, ako bude zostavený kalendár súťaží na budúci rok. V hre sú aj Nemcovce. Verím že prvý ročník nesklamal a ďalšie už budú silnejšie obsadené a na modely pestrejšie. Okrem Jastrabov lietali v úvodnom ročníku aj Kvapky, jedna A2, jedna Kavka. Vetroplacha som nestihol prevetrať. Bola by aj Kopáčikova Volavka, nebyť nešťastnej havárie pri jej zalietavaní. Stavajme v zime nové Slovenské modely aby sme sa v apríli roku 2020 mohli pochváliť novými replikami našich dedov. Priatelia, teším sa na druhý ročník Pohára Slovenských Vetroňov.ˇ

Napísal: Paľo Rábek