Pohár Slovenských Vetroňov

4. ročník.

2022, 4.ročník, 1. kolo

Sezónu 2022 sa podarilo otvoriť na východe v nedeľu 10. apríla. Aj keď veterno, ale predsa sa lietalo.

O necelý týždeň neskôr na Veľký piatok 15. apríla sa to podarilo aj na západe. Stihlo sa odlietať do prechodu studeného frontu a fúkal iba slabý vietor ale pod zamračenou oblohou.

Takto vyzerá poradie po úvodnom kole:

FOTOGALÉRIA

2. kolo

Druhé kolo sme lietali v posunutom termíne o jeden deň. V pôvodnom bola typická situácia po prechode studeného frontu. Jasno, chladno a hlavne silno veterno. Zvyčajne na ten ďalší deň sa situácia upokojí. A bolo tomu tak aj teraz. Počasie bolo pravé súťažné s vlnami termiky a planosti . Aj vetrík sa nám jedenkrát o deväťdesiat stupňov otočil. V tejto situácii sa naplno prejaví výhoda lietania na kolá. Nikto nemôže nejako extra taktizovať. Prídel termiky bol pre každého zhruba rovnakým dielom rozdaný. V tomto kole sa darilo najviac Ľudovi Pecovi. Posledné tri štarty dal s prehľadom maxá. Pekným momentom bolo premiérové maxo naletené Romanom Strhlíkom a jeho nefalšovaná radosť. Premiérovým maxom myslím to, že to bolo po prvýkrát v živote. Blahoželáme a prajeme ešte kopu takýchto momentov. Pekné nedeľné dopoludnie je už minulosťou a keď som videl spokojnosť v tvárach priateľov, spravil sa mi ďalší svetlý fliačik na duši. Tieto výsledky sú dočasné. Zamiešajú nám ich kamaráti z východu, počas ich druhého kola.

FOTOGALÉRIA

3. kolo

Fotogaléria

Konečné výsledky a záverečné slovo.

Milí moji účastníci a všetci priaznivci lietania so slovenskými vetroňmi.

Viem, že už všetci netrpezlivo čakáte na konečné zhodnotenie štvrtého ročníka. K písaniu týchto slov, sa dostávam až týždeň po konečnom rozlete dvoch finalistov. Je slnečné nedeľné ráno, všetko okolo si ešte vychutnáva deň voľna a preto je ticho a pokoj. Tak aký teda bol štvrtý ročník?

Pripomínam, že bol tak trochu pokusom. Pokusom v tom, že sme sa rozdelili na dve skupiny, aby bolo umožnené lietať čo najväčšiemu počtu záujemcov. Žiaľbohu chýba nám obsadenie v strede Slovenska a teda rezervy v účasti sú stále veľké. Keď sa pozriete na fotku, alebo výsledky z prvého ročníka, z lietania v Dunajskej Strede, uvidíte dosť chlapcov a chlapov zo stredného Slovenska. Niečo na zlepšenie tohto stavu sa už rysuje, ale o tom budem informovať neskoršie. Ako prvý, v súlade s plánom lietali chalani z východu. Bolo síce veterno a boli iba traja, ale hlavne že sa podarilo otvoriť ročník. O pár dní neskoršie, sa to podarilo aj skupine na západe. Bolo pod mrakom, slabý vietor a v predpovedi počasia bol okolo poludnia prechod studeného frontu. Príjemný bol fakt, že sa nás zišlo trinásť, všetci vo výbornej nálade, umocnenej faktom, že je Veľký piatok a začína sa Veľká noc. Stihli sme odlietať do príchodu sľubovanej studenej vlny, ktorá sa prihlásila silným vetrom. Zložitejšia situácia nastala pri druhom kole. Na západe sme lietanie museli odložiť o jeden deň. Namiesto soboty sa lietalo v nedeľu. Našťastie to drvivej väčšine neskrížilo plány. Stihli sme to ešte pred Majstrovstvami Európy a pred maratónom naplánovaných súťaží a aj dovoleniek. Horšie na tom boli borci z východu. Tí museli odkladať viac krát. Nakoniec boli radi, keď stihli odlietať dve kolá, druhé a aj tretie, v jeden deň. Je to tak trochu extrém, ale vždy lepšie ako kolo vynechať. Na západe tretie kolo vyšlo v pôvodne určenom termíne, keď vlastne už nezostal žiadny priestor na posúvanie. Predpoveď bola ako cez kopírák s prvým kolom. Sľubovaný silný vietor spojený s prechodom studeného frontu, mal byť ešte silnejší ako práve fúkal. Môžem konštatovať, že sme zocelení veterným charakterom klímy u nás na juhozápade. Nikto sa nezľakol a v plnom počte sme sa postavili na štartovaciu čiaru. Vietor si vybral svoju daň v podobe nejakých núl za pristátie mimo plochy a jedného zlomeného modelu Kvapka pri štarte. Napriek tomu boli výkony výborné a dostalo sa aj na rozlet. Ten niečo predznamenával, ale to sme ešte netušili. Po spracovaní výsledkov zo západu aj východu, bolo jasné, že títo dvaja musia skrížiť meče ešte raz. Pôvodný zámer bol, vykonať tak na odložených nitrianskych súťažiach v prvé októbrové dni. Ale vyššia moc opäť zamiešala karty a myslím si že tento krát na prospech celej veci. Jeden nemohol z dôvodu zamestnania, druhý zo zdravotných dôvodov. Svetlý bod sa objavil v desať dňovej predpovedi počasia, ktorý na ďalšiu sobotu sľuboval počasie ako na objednávku. Pár telefonátov a e-mailovej komunikácie a bolo rozhodnuté. Rozuzlenie príde v sobotu ôsmeho októbra. O 13. tej hodine sme sa zišli. Desiati. Teda osem sekundantov k duelu.

Prebehol veľmi rýchlo. Po natiahnutí gumicukov sa slabučký vietor stočil presne o deväťdesiat stupňov. Ale aktérom sa nechcelo čakať, ani premiestňovať gumy. S argumentom rovnakých podmienok sa dali na štart. Vánok vanúci v pravom uhle, vypol Kvapky v mizernej výške. Tak pán pilot ukáž svoje umenie. Obaja mali prideleného časomerača a pre istotu som meral ešte aj ja. Naletené časy boli slabučké. Niečo cez minútu. Peťo Kotry bol predsa len o celé dve sekundy v povetrí dlhšie.

Rozhodnuté bez protestov. Soška bude nasledovných 12 mesiacov skrášľovať príbytok obyvateľa Mojmíroviec Petra Kotryho. Odovzdávanie sošky dostalo punc slávnosti faktom, že tak učinil starosta obce Močenok PaedDr. Roman Urbánik, ktorému aj touto cestou za to ďakujem. Rytiersky sa zachoval víťaz Peťo, keď fľašku so zlatistým obsahom, ktorú venoval pán starosta, venoval o dve sekundy porazenému Rudovi. Štvrtý ročník máme úspešne za sebou.

Na záver by som chcel vyjadriť svoje subjektívne pocity. Počas rokov sa zúčastňujem veľa súťaží. Veď aj mám slušný zväzok pamätných listov. Sú to niekedy naozaj veľkolepé stretnutia. Od bývalých ťažko vyťažených majstrovstiev Slovenska v Očovej, až po majstrovstvá Európy. Bývajú to silné zážitky a silné spomienky, áno niekedy aj plné adrenalínu, ktorý dokáže spraviť hlbokú ryhu do pamäti. Ale tie najpríjemnejšie mám z týchto malých súťaží. Je to dané optimizmom a neprehnanými súťažnými ambíciami aktérov. Lietame síce na kolá, ale nikdy to nesilíme a na druhej strane nikto zbytočne nezdržiava taktizovaním. Zase nie je problém po dohode poskytnúť čas na opravu poškodeného modelu, prípadne na oddych. Za to patrí všetkým Vám, milí moji „pohárnici“ vďaka.

Na záver si dovolím obrázok organizátorov spolu so starostom obce Močenok PaedDr. Romanom Urbánikom.

Ešte sa musím trochu povenovať technickej stránke PSV. Tento ročník sme teda trochu experimentovali. Zhrnutie z tohto experimentu si vynúti malé dve úpravy v pravidlách. V nasledujúcom roku vypustíme z pravidiel bodovací systém, ktorý potláča vplyv počasia na dosiahnuté výkony. Totižto rozdelením na dve skupiny, v ktorých je výrazný rozdiel v počte súťažiacich silno faforizuje skupinu s menším počtom. Teda bude sa hodnotiť kto koľko v skutočnosti naletí. Rozdelenie modelov podľa veľkosti zostáva. Malú úpravu vyplývajúcu zo skúseností, ale musím urobiť aj tu. Dôvodom je najmenší model Poštolka. Z lietania na súťažiach s RC Poštolkou a aj z mojich súkromných lietaní s týmto drobcom konštatujem, že stanovených 100 sekúnd prekonať je maličkosť. Teda posúvame hranicu na 150 sekúnd.

Štvrtý ročník máme úspešne za sebou. Nech žije ročník piaty.

Paľo Rábek, október 2022.

Súťažné pravidlá pre rok 2022.

Pravidlá pre rok 2022.

Pohár Slovenských Vetroňov (PSV).

Predmet súťaže:

PSV sú seriálové súťažné stretnutia bezmotorových rádiom ovládaných modelov, ktorých krajina vzniku je preukázateľne Slovensko. Vznik týchto modelov je datovaný najneskoršie do 31.12.1954. Plány týchto modelov, prípadne nákresy s technickými údajmi podľa ktorých je model možné postaviť, museli byť publikované v periodickej tlači, alebo vydané ako samostatná edícia. Technické údaje musia obsahovať minimálne: profil krídla, profil vodorovnej chvostovej plochy, rozmery krídiel a chvostových plôch, základné rozmery trupu. Ak nie sú okótované rozmery prierezov trupu, je možné tieto odvodiť z nákresu pomocou vypočítanej mierky, ale pred stavbou modelu je nutné ich odoslať na schválenie organizátorovi súťaže. Ten zabezpečí odobrenie rozmerov výborom klubu SAM119.

Podmienky stavby modelov pre PSV:

Modely musia byť postavené v mierke 1:1, z pôvodných materiálov. Výnimky z tohto pravidla:

Rebrá krídiel a chvostových plôch môžu byť zhotovené z balzy.
Poťah nemusí byť papierový, ale musí papier pripomínať svojim vzhľadom. Napríklad Vlies. Zakázané sú fólie a materiály fólie svojim vzhľadom pripomínajúce.
Vlečný háčik nemusí byť umiestnený v zhode s plánom, môže byť kovový s možnosťou jeho premiestňovania, ale nesmie byť žiadnym spôsobom ovládaný.

Podmienky lietania v PSV:

Každý súťažiaci je povinný na vyžiadanie organizátora súťaže predložiť podklady, podľa ktorých bol postavený model prihlásený do súťaže. Do súťaže je možné prihlásiť maximálne dva modely, ale tieto nesmú byť rovnakého typu.

K rádiovému ovládaniu modelu je možné použiť iba dva kanály. A to na ovládanie výškového a smerového kormidla. V prípade bezchvostových lietadiel, takzvaných samokrídiel, funkciu smerového kormidla preberajú krídelká. Nie je možné použiť akúkoľvek formu telemetrického prenosu údajov z modelu do vysielača a ani stabilizátory a gyroskopy napomáhajúce riadeniu modelu. Vymenované prvky pomocnej pilotáže nesmú byť použité ako samostatné časti a ani ako prvky integrované v moderných prijímačoch. Organizátor si vyhradzuje právo kedykoľvek počas súťaže skontrolovať palubné vybavenie modelu.

Štartuje sa pomocou katapultu zloženého z maximálne 20m gumy a maximálne 80m šnúry. Je možné požiť katapult s menšími rozmermi, vzhľadom na rozmery modelu. Použitie kratších katapultov je na uvážení a rozhodnutí súťažiaceho. Čas sa meria od vypadnutia vlečného lanka z vlečného háčika po: -prvý kontakt modelu so zemou

-ukončenie letu nárazom modelu do prekážky a model zostane visieť na prekážke

-keď sa model stratí z dohľadu časomeračovi.

Každý štartujúci je povinný si zabezpečiť pomocníka, ktorý okamžite po štarte pôjde zachytiť padajúce lanko a toto uloží do ďalšieho štartu tak, aby nekrížilo ostatné katapulty. Oprava nepodareného štartu je možná iba vtedy, ak model po takomto štarte do 20 sekúnd pristane do vymedzeného priestoru. Ale je možná iba jedna oprava za súťažný deň. Plocha na pristátie bude určená vzhľadom na miestne podmienky pri nástupe na súťaž. Let ohodnotený nulou bude v prípadoch:

-Model sa vo vzduchu poškodí a nepristane celistvý.

-Model pristane mimo vymedzenej plochy.

V jednotlivej súťaži je šesť štartovných kôl, ktoré budú vykonané v hodinových oknách, alebo po dohode súťažiacich, môžu byť kolá kratšie. Za účelom vyhodnotenia súťažného dňa, sa vyberajú tri najlepšie výsledky z uvedených šiestich štartov.

Organizácia súťažných stretnutí.

PSV bude mať v priebehu roka 3 súťaže, teda tri súťažné stretnutia, ktoré sa budú konať na dvoch miestach. V Močenku, ako oblasť západ a v Nemcovciach, ako oblasť východ.

Súťaž sa uskutoční, ak budú minimálne 3 súťažiaci.

Podmienky ročného vyhodnotenia súťaže:

Systém hodnotenia je vytvorený tak, aby v čo najväčšej miere eliminoval vplyv kondície počasia na dosiahnuté výkony, aby eliminoval v čo najväčšej miere aj aerodynamické výhody, plynúce z veľkosti modelov. Preto sa môže zdať pomerne zložitý.

Do ročného hodnotenia sa budú brať najlepšie dosiahnuté výsledky z dvoch súťažných stretnutí. Z toho vyplýva podmienka zúčastniť sa minimálne dvoch súťažných stretnutí, aby bolo možné súťažiaceho hodnotiť.

Rozdelenie modelov podľa veľkosti s meranými maximálnymi hodnotami naletených časov.

Modely s rozpätím krídiel do:

Rozpätie krídiel do	Merané MAX	Koeficient k
1000mm	100s	3
1500mm	210s	1,43
1600mm	225s	1,33
1700mm	240s	1,25
1800mm	270s	1,11
2000mm a viac	300s	1

Modely sú rozdelené podľa veľkosti preto, aby mohli spolu súťažne lietať všetky modely. Snahou je eliminovať nevýhodu vyplývajúcu z malých rozmerov modelu.

Príklad: vetroň VETROPLACH má rozpätie krídiel 1560mm. Dosiahol čas 153 sekúnd. 153x1,33=203,49 =204sekúnd. Do výsledkovej listiny sa zapíše čas 204 sekúnd, teda stotiny zaokrúhľujeme smerom hore.

V prípade rozlietavania:

- Použije sa ten istý vzorec na výpočet dosiahnutého času.

- Štartuje sa z katapultov, kde bude šnúra skrátená na polovicu. Guma zostáva v pôvodnej veľkosti. To znamená, že ak aj niekto použije katapult menších rozmerov ako sú maximálne povolené, do rozletu pôjde so skrátenou šnúrou. Merané maximum je 300 sekúnd. Ak sa nerozhodne o víťazovi v rozlete (minimálne dva modely naletia znovu maximum), potom o víťazovi rozhodne los. Účastníkom losovania budú potom pridelené body: = hodnota kroku pridelených bodov. Ak hodnota kroku nebude celé číslo, veľkosť kroku sa upraví tak, aby vznikli najbližšie možné celé čísla, na úkor veľkosti kroku prideleného víťazovi.

Bodové hodnotenie pre potrebu výsledku za odlietaný ročník:

Výsledok tvorený súčtom troch najlepších štartov za súťažné stretnutie u víťaza sa automaticky ohodnotí sumou 1200 bodov. Z toho sa vyjadrí bodová hodnota „H“ jednej sekundy, platná pre konkrétne súťažné stretnutie. H=1200/čas víťaza. Výsledné sumy časov sa potom pre každého súťažiaceho vynásobia hodnotou H a dostaneme bodové hodnotenie. Tento systém bodovania vylúči vplyv kondície ovzdušia na výsledky.

Dekorovanie víťazov

Víťaz ročníka prevezme do opatery na jeden rok putovný pohár. Víťaz bude mať povinnosť zabezpečiť umiestnenie gravírovaného štítku podľa určeného vzoru so svojim menom na podstavec pohára. Po skončení súťaže, predpoklad je minimálne päť ročníkov, posledný víťaz bude mať putovný pohár v opatere rok a potom ho odovzdá organizátorovi, ktorý zabezpečí jeho uloženie na verejné miesto, kde bude pripomínať konanie súťaže „Pohár Slovenských Vetroňov“.

3. ročník

1. kolo Močenok 8. mája 2021

Niekedy je všetko vecou náhody.

Náhoda nás pekne dal dohromady a pekne sme v predpísaných rozostupoch individuálne športovali v prírode. Každých tridsať minút si dal niekto štart. Nosilo to až enormne, ale len do tretieho štartu. Potom prevládol studený vzduch. V prekvapujúcej kondícii sa ukázali malé Poštolky. Po rokoch som sa bál že mi uletí model. A to už pri skúšobnom štarte ešte pred náhodným stretnutím. Plná výchylka vľavo totiž model hodila do úzkych kruhov, ale to bolo asi tak všetko. Poštolke sa vôbec nechcelo dolu a navyše ju vietor začal únášať. Pravá výchylka sa ukázala o čosi lepšia a model v bojovom náklone pomaly, ale predsa len klesal. Ona tá výškovka, predsa len chýba. Pani náhoda, ďakujeme za spoluprácu. Po dlhej dobe sme si mohli ušklbnúť z nášho malého šťastíčka.

Poštolka na štart

Najdominantnejší model. Volavka.

2. kolo Veľké Janíkovce 25. júla 2021

Aký veľký môže byť rozdiel medzi dvoma súťažami nám ukázal tento rok. Prvá, odetá tak trochu do závoja ilegality. Ale o to radostnejšia. Pocit radosti umocňovalo ešte aj nádherné počasie, ktoré sa umúdrilo až vo fáze neskorej jari. A nebeská pohoda. Tí, ktorí si odleteli štart daného kola, sa usadili v tráve na ploche a buď debatovali s najbližším gumicukovým susedom, alebo jednoducho relaxovali v horizontálnej polohe.

Úplne iné podmienky nás čakali v Nitre, v druhý deň majstrovstiev Slovenska historických modelov, kedy sme mali naplánovanú našu druhú súťaž. Rozhodli sme sa pre túto voľbu, pred variantou odlietať to opäť na materskej ploche v Močenku, aby sme umožnili lietať aj prípadným záujemcom zo vzdialenejších regiónov Slovenska. Tí ale uprednostnili účasť na bojisku s motorovými modelmi v kategórii Texaco. Nemožno im to mať za zlé, veď pre každého historického modelára je stavba a prevádzkovanie takéhoto spravidla veľkého modelu, vrcholnou ukážkou jeho modelárskeho umenia. Pre nás organizátorov, je to poučenie a usmernenie ako ďalej s PSV. Ale o tom bude reč až v pozvánke do budúceho ročníka. Ráno nás čakala zatiahnutá obloha po prechode studeného frontu a príjemný vetrík, taký akurátny na lietanie. No predpoveď počasie znie neúprosne. Vietor sa má predvádzať rýchlosťou 8 m/s a v nárazoch 12 až 16. Naťahujeme gumicuky, ale aby sme neprekážali a neohrozovali plachtársky výcvik musíme ich zakotviť až na ďatelinovú parcelu susediacu s letiskom. Ďatelina je pokosená a v balíkoch čaká na odvoz, teda nespôsobíme žiadnu škodu. Zapravdu mi dal aj objavivší sa majiteľ pozemku, ktorému som vysvetlil princíp lietania na gumicuku, s tým že po jeho kúsku zeme sa budeme pohybovať iba vo chvíli, keď budeme gumicuky baliť. Lietame v stále silnejúcom vetre. Kamilovu Volavku a Šaňovu Kvapku odnieslo ďaleko dozadu. Ľudova nová Volavka prišla po tanečnej vložke na šnúre o chvost. Po týchto udalostiach sa dohodneme, že budeme vychádzať z výsledkov doteraz odlietaných a teda že pre nekorektné podmienky ukončujeme zápolenie v druhej súťaži a tým aj zápolenie v tomto ročníku. Nalietané maximá majú Kamil Horáček a Andrej Molčányi. Ostatní sme lietali tak, aby sme neporozbíjali vetrone. Z tohto dôvodu som sa rozhodol neuverejniť ani výsledky v tabuľke. Druhé kolo bolo skrátka vplyvom počasia celé nekorektné a spôsobilo nie príliš dôstojné ukončenie 3. Ročníka. O majiteľovi sošky modelára na tento rok, rozhodol los. A stal sa ním Andrej Molčányi.

Tento záver ročníka ma mimoriadne mrzí. A aby toho nebolo dosť, nejaký škriatok mi odcudzil fotografie z tohto trápenia. Teda uverejňujem iba fotku z miesta, kde bude nasledujúci rok soška oznamovať víťaza 3. ročníka.

Na budúci rok vynaložíme všetko úsilie o riadne odlietané súťaže. Podnikol som už prvé kroky. Budeme lietať nasledovne: Budú tri súťaže v roku a budú samostatné. To znamená, že nebudú pridružené k nijakej inej akcii. Aby nebolo treba kvôli účasti cestovať stovky kilometrov cez celú republiku, bude sa lietať na dvoch plochách. Môžeme si to dovoliť, objektivita je zaručená spôsobom bodového hodnotenia, ktoré celkom eliminuje vplyv kondície počasia na výkony. Na západe (s najväčšou pravdepodobnosťou v Močenku) a na východe, (s najväčšou pravdepodobnosťou v Nemcovciach). Východné súťaže bude mať pod patronátom Miro Petrila. Teda, kto bude chcieť zápoliť o sošku, bude si môcť vybrať.

Tretí ročník je za nami, nech žije ročník štvrtý.

Paľo Rábek.

Súťažné kolá roku 2020

1. súťaž 26.6.2020. Nitra

Úvodné foto. Potešiteľný je nárast počtu typov modelov.

Fotogaléria

Po akom- takom skrotení Covidu, sme sa k súťaženiu predsa len dostali. Síce z času nám ten zloduch ukradol minimálne polovicu, ale nekapitulovali sme a dve súťaže predsa len nám vyjdú. Ale ejhľa. Ešte tu máme dážď a vietor. Obetovali sme ešte týždeň kvôli týmto dvom huncútom a oplatilo sa. Neprší. Avšak o to statočnejšie fučí. Junáci sloveskí, spomeňte si na úplne prvú súťaž vlani a tento vietor v horúcom počasí bude razom iba malou nepríjemnosťou. Aby som dodal odvahu ostatným, s malou dušičkou dorábam nepeknú plastelínovú masku na moju A2 od jirouška. Model pri štarte vykrúca boky ako tanečnica, ale vydrží a po vypnutí poslušne rozráža nárazy vetra. Asi sa hanbí za plastelínový nos, lebo kloní hlavu a snaží sa čo najskôr schovať do trávy. Ostatní vidia že to ide a tak skrášľujú aj oni svoje modely a lietajú. Statočne bojuje Kamilova Volavka. Najväčší model v súťaži. Vietor ju síce pretlačí dozadu, ale maximá sa objavujú. Do tretieho chýbajú iba nejaké sekundy. Tých maxím s pribúdajúcim časom a ubúdajúcim vetrom pribúda. Zrazu je tu situácia, akú sme v minulom ročníku počas troch súťaží nemali. Treba rozlietávať. Ani rozlet však definitívne neurčí víťaza a tak v rámci pravidiel losujeme víťaza. Dlhšie stebielko trávy si vyberá Peťo Baláž a zaslúžene môže poškulovať po soške modelára.

2. súťaž 7.8.2020. Zborov

Priatelia modelári, priaznivci slovenskej modelárskej histórie, zdravím Vás teraz zo Zborova. Priznám sa, pri srdiečku ma šimorilo sklamanie, keď som v piatok 7. Augusta zočil, že do druhej súťaže pôjdeme iba štyria. Zdalo sa mi veľmi nespravodlivé, že za takú námahu a investíciu, prišli iba štyria, čo majú záujem o sošku modelára. Štyria sme nastúpili na úvodnú fotografiu a už sme sa hotovali štartovať, keď sa ešte ďalším, dvom zjavili v rukách modely Kvapka. Hneď to bolo o niečo veselšie, ani pani fotografka sa nehnevala, že treba pamätné obrázky robiť nanovo. Malé sklamanie prinieslo zistenie, že model Janyho Peřinu nezodpovedá pravidlám. Je totiž o 15% zväčšený oproti plánu. Jeho majiteľ prezradil, že ho dostal od nášho nebohého kamaráta Miška Dorka a tomu ho venoval Ing. Ivan Brezáni, ktorý ho aj postavil. Vlastne si spomínam, pán Brezáni s ním na Očovej a v Žiline lietal. Síce sme ho medzi nás zobrali lietať a lietal veľmi dobre, ale do hodnotenia sme jeho skvelé výkony samozrejme zaradiť nemohli. Aby tej smoly nebolo dosť, druhá Kvapka hneď pri prvom štarte vypovedala poslušnosť a pristála v lesíku za potokom na strome. Vilovi Havrilovi, majiteľovi, sa ju podarilo dostať na zem až na druhý deň. Fakty, ktoré naopak pri srdiečku hriali sa vyskytli tiež. Prvým obzvlášť potešiteľným je existencia ďalšieho modelu Volavka. To je už tretí, ktorý som na vlastné oči videl lietať. O ďalších viem, že sú v stave rozpracovanosti. A že ti Volavky lietajú naozaj vynikajúco. Druhým kladným faktom bolo počasie ako vystrihnuté z učebnice modelárstva. Slabučký až žiadny vietor a termiky primerane. Nebolo treba bojovať s vetrom, ako na prvej súťaži v Nitre, ani s dažďom a chladom, ako na samej prvej súťaži PSV v Močenku.

Pozrime sa teraz na účastníkov druhej súťaže a ich modely:

Miro Salák a dobre známy model Jastrab

Vilo Havrila a model Kvapka. Model si to po prvom štarte zamieril do stromu v lesíku.

Paľo Rábek a A2-Jiroušek.

Ľudo Pec a Jastrab. Model ktorý stále dokazuje svoje kvality.

Miro Petrila a skvelá nová Volavka.

Ľudo Pec, tentokrát s Kavkou. V šedom tielku Jany Perina.

Kvapka Janyho Peřinu v skupinovom lete s jastrabom. Škoda že nezodpovedá pravidlám.

Paľo Rábek s modelom Vetroplach. Model je na svete už 9 rokov. V PSV sa objavuje až teraz.

Dolietané, pre tento rok dobojované. Teraz nás čaká neľahká úloha spraviť celkové vyhodnotenie ročníka. Vírus Covid narobil riadne harakiri aj slovenským vetroňom. Ako ho spravodlivo vyhodnotiť, keď súťaží namiesto štyroch, boli iba dve. Okrem toho že, pre jednoduchšiu dostupnosť k súťaži nám chýba miesto situované v strede Slovenska, sú k dispozícii výsledky iba z dvoch súťaží namiesto z pôvodne plánovaných štyroch. Po rozhovoroch s Ľudom, sme sa zhodli, že najspravodlivejšie možné riešenie tejto situácie je uznať víťazom, víťaza z Nitry. Predsa len si svoje prvenstvo musel zaslúžiť v rozlietávaní, čo pod Zborovským hradom nebolo potrebné. Pohľad do výsledkovej tabuľky hovorí, že víťazom druhého ročníka PSV sa stal Peter Baláž z Trnavy. Zo srdca blahoželáme. Soška modelára mu bude odovzdaná na najbližšej možnej súťaži SAM 119. Aby bolo dodržané slávnostné dekórum. Horšie je to so stanovením celkového poradia ostaných, keď z dvoch súťažných stretnutí nie je možné určiť spravodlivé poradie, práve kvôli tomu rozletu v Nitre, ale zase kvôli tomu rozletu je možné určiť víťaza. Preto sme sa rozhodli, že tretia tabuľka s umiestnením jednoducho nebude. Veľký víťaz je jasný. Všetci ostatní čo neváhali prísť do súťaže, sú menšími ale rovnako dôležitými víťazmi. Svojou angažovanosťou pomohli naplniť hlavný cieľ PSV. Dostať na oblohu čo najviac konštrukcií, ktoré sa zrodili na území nášho krásneho Slovenska. Aj keď nikto nevie, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, už teraz Vás všetkých pozývam do tretieho ročníka. Tešíme sa nové modely a dúfajme aj na nové tváre.

Paľo Rábek

V Močenku 17.8. 2020.

Súťažné kolá roku 2019

13.apríla v Močenku

Ako pribúdajú v mojej noši života obrazy ubehnuvších liet a zím, vyhraňujú sa a začínajú vytŕčať piliere atribútov nutných pre zachovanie pokojného a vyváženého bytia v prítomnosti, ale ktoré dávajú aj silný základ pre zdravý život ďalších generácií, ktorý čoraz intenzívnejšie ohrozujú všelijakí divní reformátori a revizionisti . Medzi rodinu, zdravie, priateľov... stále silnejšie vrastá lokálpatriotizmus a úcta k dejinám malého, ale nášho Slovenska. Ako sa dá toto vyjadriť aj pomocou záľuby, ktorá sa stáva vášňou? Odpoveď je: Uctiť si prácu našich otcov a dedov pripomienkou akou je nová seriálová súťaž, Pohár Slovenských vetroňov.

Baláž, Kotry, Ďuriš, Priečinský, Pec, Rábek, Horáček, Ivan

Päť rokov emitoval do sveta malý slovenský vetroň myšlienku lietania s rovnakým typom modelu. Že je to myšlienka chytľavá, dokazujú monotypové súťaže za hranicami nášho štátu, kde sa začali organizovať akcie, veľmi sa podobajúce tej našej. Našťastie môj súputnik v živote a v záľube k lietaniu Ľudo, je rovnakej krvnej skupiny aj v tejto téme. A tak na dohodu o tom, že časť svojej energie venujeme takto národne orientovanej súťaži, stačili dve vety. Dátum konania bol daný tým, že apríl je po ukončení súťaží v Šali, súťažami neobsadený. A druhý jarný mesiac sa lietajú vetrone veľmi dobre. Slnko je už vysoko a vzduch ešte nie presýtený teplom. Na pocit a aj na výskyt termiky je to veľmi dobré. Tieto riadky píšem večer, v deň kedy úvodné kolo prebehlo. Tí čo sa ho zúčastnili, asi po prečítaní zmienky o príjemnom pocite asi spozorneli. Dnes ten pocit z aprílového počas bol všelijaký, len príjemný nie. Ráno sa ortuť teplomera zastavila na piatich stupňoch podľa pána Celsia. Mrholilo a fúkal čerstvý vietor v nárazoch do 8 metrov za sekundu. Počasie ako stvorené na lepenie modelov vo vykúrenej dielni, nie na ich naháňanie po oblohe. Našťastie všetci prihlásení tvrdohlavci vyhodnotili situáciu správne a tak fotky z tejto akcie by podľa oblečenia zniesli aj kulisy so snehovými závejmi. Aj keď to znie akokoľvek nepravdepodobne, vyskytla sa aj termika. Za dažďa. Slabučkého, ale predsa. Nerátam to, keď taký Jastrab naletel zo 100 metrového katapultu tria pol minúty. To sa dá aj bez pomoci termiky. Ale záverečný let Ľubov bol našliapnutý na päť minútové maximum a to bez dýchnutia pani termiky nejde. Tušili sme že v úvodnom kole budú v silnej početnej prevahe Jastraby. Preto Ľudo usilovne opravoval havarovanú Kavku a ja som oprášil po dvoch rokoch Vetroplacha. Teraz ľutujem, že som ho predtým aj nepreletel.

Najväčší model stretnutia KAVKA

Servo smerovky asi dostalo dekubity tým dlhým ležaním, lebo svojvoľne sa presúvalo od jednej krajnej polohy do druhej, pričom hecovalo aj servo výškovky. Naozaj sa s tým nedalo letieť, aj keď by som od jedu najradšej po oblaky vyskakoval. Navyše prvý Ľudov štart s Kavkou priniesol zlomenie plastovej páky na smerovke. A je to. Našťastie sa nám podarilo vyhecovať Peťa Kotryho na lietanie s Kvapkou. Tak sa podarilo zaistiť aspoň malú konkurenciu inak v daždi a vetre výborne lietajúcim Jastrabom. Neostáva iné, ako dať si veľkonočné záväzky a do najbližšieho kola, ktoré sa bude konať v Očovej postaviť niečo nové a opraviť existujúce, aby to pole slovenských vetroňov bolo zase o niečo pestrejšie. Atmosféru zachytenú na fotografiách, si môžete pozrieť vo fotogalériách od:

Ferka Swietyho, Paľa Rábeka. Video od Peťa Baláža.

Výsledky prvého kola- teda zatiaľ aj priebežné.

9. augusta v Dunajskej Strede

Na spoločnej fotke chýba Ľudo Pec. Ale polovicu súťaže stihol odlietať.

Medzi prvou súťažou v Močenku a tou druhou bol veľký časový úsek. Bolo to dané základnou myšlienkou, umožniť v čo najväčšej miere modelárom z celej krajiny lietať o pohár slovenských vetroňov. Za ten čas sa zmenili dve veci. Ad jedna. Druhá súťaž počítala s tým, že privíta veľa lietajúcich zo všetkých kútov Slovenska, kde to majú všetci relatívne blízko. Nestalo sa tak. Oslavy 75 výročia SNP v Banskej Bystrici posunuli letecké dni SIAF na Sliači do termínu konania našich majstrovstiev Slovenska. A tým aj uzavretie neba pre všetky lietajúce aparáty. No čo už. Zostreliť s Jastrabom Awacs by bolo síce raritné, ale malo by nepríjemné následky. Tak sa druhá súťaž ocitla ešte viacej na juhu Slovenska, v Dunajskej Strede. Moje obavy sa naplnily. V piatok, deň pred MS, chalani z východu ešte len prichádzali a súťaže sa nestihli zúčastniť. Potešujúca ale bola prítomnosť partie z Martina, ktorí si na druhej súťaži zgustli. Bohužiaľ ani jeden z nich nesplnil podmienku odlietania dvoch súťaží. Preto v listinách síce figurovať budú, ale poradie neovplyvnia.

Pohľad ktorý vždy poteší. Omladina, z ktorej sálala chuť zápoliť. Škoda e ten najmenší s Poštolkou pre zabudnuté baterky do bojov nezasiahol.

Tak čo sa dialo v Dunajskej? Do súťaže sa prihlásilo celkovo 15 záujemcov. Z toho Igor Lorinc viac- menej povedzme nezvyčajne, lebo prihlásil model Kvapka zmenšený (!!!) na 2/3 veľkosť. Zmenšenie je síce nevýhoda, ale odporuje jednej zo základných myšlienok pravidiel stavby modelov v pôvodných rozmeroch. Po spoločnej fotografii a upresnení podmienok lietania v súlade s podmienkami platnými pre začínajúce majstrovstvá Slovenska sme odštartovali šesť súťažných kôl, každé v trvaní 30 minút. Pretože počasie bolo gýčovito letné a horúce, o termiku núdza nebola. S pobavením sa dali sledovať rozladené tváre tých, ktorým pani termika dala košom. Boli aj nuly za pristátie do zakázaného priestoru. Vážení, umenie pilotáže treba neustále cepovať. Ja som zapísal za tento prehrešok nulu hneď dvakrát.

Tento spôsob štartu poznáme z minulých ročníkov.

Aj kolónky v riadkoch Ľuda Peca zdobia nuly. Ale tie boli spôsobené neskorým príchodom z Košíc, kde bol odcestovaný. Robil čo mohol, ale pri dnešnej hustote premávky je to nadľudský výkon. Ale nevzdal to a odlietal posledné tri kolá. Tretia nula pre mňa, bola za nestihnutie štartu s novou tvárou v Pohári. Postavil som vetroň A2 od pána Jirouška zo Spišskej Novej Vsi, datovaný rokom 1952. Verím že sa o mňa nezaujíma ten hnusný nemec Alzhaimer, ale že je to prirodzený beh starnutia. Zabudol som totiž do neho príjímačový akupak. Do ďalšieho lietania mi požičal zdroj energie Juro Gnidiak. Ale aby som nezabudol. Zábudlivosť bude mať v DS ešte jednu peknú vložku. Súťaž v DS systémom štart- maxo vyhral pán Jaroslav Knor z Martina s modelom Kvapka, ktorý prekvapil už na jar v Nitre a nechal za sebou aj našľapané veľké modely. Škoda že neprišiel aj na východ do Zborova.

Je tu čas na pohovor o ďalšej zmene, ku ktorej prišlo od prvého zápolenia v studenom aprílovom počasí v Močenku.

Teda ad dva. Pohár slovenských vetroňov, cogitavi rei ocenenia sa zmenil na sošku modelára, s modelom pripomínajúcim Kopáčikovu Kavku. Samozrejme názov súťaže nemeníme. Rozhodli sme sa, my zakladajúci členovia Klubu Leteckých Modelárov v Močenku, že investujeme do kvalitného a nevšedného pamätného predmetu, ktorý bude po päť rukov putovať. Jeho tvorcom je mladý talentovaný sochár Roman Miškovič www.eremart.com. Predlohou bola obdobná soška uverejnená v časopise Letecký Modelář zo začiatku 50- tych rokov. Aha, ešte som dlžný druhé intermezzo spojené so zábudlivosťou. Týka sa dvoch najlepších z Dunajskej. Pána Knora a Peťa Baláža. Nejako som si poplietol koeficienty eliminujúce nevýhody menších modelov a vyšlo mi, že musí byť medzi nimi rozlet. Darmo mi Peťo dohováral. Nie a basta. Letíte chalani. Rozlet samozrejme byť nemusel. Aspoň si potrénovali spoločný štart. Z rozpáleného juhu, sa teraz plynule prenesieme na východ našej vlasti, do kúta zjazveného bojmi v oboch svetových vojnách. Ale východ teraz kvitne do krásy a príroda tam je krásna a pre modelárov všetkých možných skupín ideálna. Vitajte .....

Fotogaléria z druhého kola. Ďakujeme Ferimu Swietymu.

16. augusta v Zborove.

Skromne obsadená posledná súťaž. Ľudo Pec, Paľo Rábek, Kamil Horáček, Igor Smolko, Milan Ďuriš, Miro Petrila.

Iba pár kilometrov od fascinujúceho Bardejova. Tu pod zrúcaninami zborovského hradu a na dohľad od miesta večného odpočinku mladých vojakov z prvej svetovej vojny v Stebníku, sme napísali záverečnú kapitolu prvého ročníka. Počasie bolo milosrdnejšie. Teplota okolo 22 stupňov, obloha decentne zatiahnutá a vetrík ľahko objímajúci.

A2 od Jirouška a potom Kopáčikove konštrukcie. Kavka a Jastraby. Medzi nimi Kvapka od Rudnického. A asfaltovú dráhu znamenajúci nulu pre toho, kto na ňu, alebo za ňu sadne.

Súťažné stretnutie treba trochu okoreniť, preto vyhlasujem zakázanú zónu- asfaltovú plochu. Kto pristane na ňu, alebo za ňu- má nulu. Jasné že som tú nulu dal v poslednom štarte. Keďže sa nás zhrklo do záverečnej súťaže iba šesť, zvolili sme spôsob lietania jeden za druhým, v poradí ako sa kto zapísal do prezenčnej listiny. Tak isto v Močenku. Hop, alebo trop- lotéria. Na koho tá termika padne, ten vyhráva. Ukazovať nám ju chodili nielen dravce sokolovité, ale aj kŕdeľ belorítok, ktorý si pochutnával na hmyze, termickým prúdením do výšok vytiahnutým.

Miro Petrila. Neváhal lietať napriek tomu, že vedel sošku mať v tomto roku už nebude.

Paľo Rábek. A2 od Jirouška bude potrebovať novú výškovku. Zatiaľ nádeje vkladal do osvedčeného Jastraba.

No nebol by som spravodlivý tvrdením, že víťazstvo v prvom ročníku bolo podmienené iba náklonnosťou tety termiky. Kto vie, ten vie. A víťaz Kamil Horáček je ozajstný majster oboru modelárskeho. Ako v tavbe modelov, tak aj v pilotnom umení. Právom mu toto víťazstvo patrí a celý nastávajúci rok sa môže tešiť z pohľadu na kamenného modelára.

Modelár z kameňa už má dojednaný ročný podnájom.

Čo dodať na záver. Podmienku pre zaradenie do celkového hodnotenia, a to účasť v minimálne dvoch súťažiach splnilo len sedem bojovníkov, z celkového počtu 19 účastníkov PSV. Ceníme si účasti Mira Petrilu a Igora Smolka v poslednej súťaži, aj s vedomím že do bojov o cennú trofej už zasiahnuť nemôžu, predsa súťažili. Niet čo banovať. Užili si pohodové lietanie. Najmä posledné štarty aj s kŕdľom spomínaných belorítok. Týmto zachránili česť modelárov z východu. Tak ako som sľúbil, každý účastník dostane za dané kolo pamätný list s aktuálnou fotkou z nástupu. Pošlem poštou.

Slovenskí junáci pekne zoradení.

Kamil Horáček. Víťaz prvého ročníka PSV.

Kde sa budú konať súťaže v budúcom roku, okrem prvej jarnej v Močenku, neviem. Veľmi si želám aby druhá bola niekde na Strednom Slovensku. Východ Slovenska zaradíme podľa toho, ako bude zostavený kalendár súťaží na budúci rok. V hre sú aj Nemcovce. Verím že prvý ročník nesklamal a ďalšie už budú silnejšie obsadené a na modely pestrejšie. Okrem Jastrabov lietali v úvodnom ročníku aj Kvapky, jedna A2, jedna Kavka. Vetroplacha som nestihol prevetrať. Bola by aj Kopáčikova Volavka, nebyť nešťastnej havárie pri jej zalietavaní. Stavajme v zime nové Slovenské modely aby sme sa v apríli roku 2020 mohli pochváliť novými replikami našich dedov. Priatelia, teším sa na druhý ročník Pohára Slovenských Vetroňov.ˇ

Napísal: Paľo Rábek

Viac článkov...

Pravidlá pre Pohár Slovenských Vetroňov na rok 2019