Pohár Slovenských Vetroňov
4. ročník.2022, 4.ročník, 1. koloSezónu 2022 sa podarilo otvoriť na východe v nedeľu 10. apríla. Aj keď veterno, ale predsa sa lietalo. O necelý týždeň neskôr na Veľký piatok 15. apríla sa to podarilo aj na západe. Stihlo sa odlietať do prechodu studeného frontu a fúkal iba slabý vietor ale pod zamračenou oblohou. Takto vyzerá poradie po úvodnom kole:
2. kolo
Druhé kolo sme lietali v posunutom termíne o jeden deň. V pôvodnom bola typická situácia po prechode studeného frontu. Jasno, chladno a hlavne silno veterno. Zvyčajne na ten ďalší deň sa situácia upokojí. A bolo tomu tak aj teraz. Počasie bolo pravé súťažné s vlnami termiky a planosti . Aj vetrík sa nám jedenkrát o deväťdesiat stupňov otočil. V tejto situácii sa naplno prejaví výhoda lietania na kolá. Nikto nemôže nejako extra taktizovať. Prídel termiky bol pre každého zhruba rovnakým dielom rozdaný. V tomto kole sa darilo najviac Ľudovi Pecovi. Posledné tri štarty dal s prehľadom maxá. Pekným momentom bolo premiérové maxo naletené Romanom Strhlíkom a jeho nefalšovaná radosť. Premiérovým maxom myslím to, že to bolo po prvýkrát v živote. Blahoželáme a prajeme ešte kopu takýchto momentov. Pekné nedeľné dopoludnie je už minulosťou a keď som videl spokojnosť v tvárach priateľov, spravil sa mi ďalší svetlý fliačik na duši. Tieto výsledky sú dočasné. Zamiešajú nám ich kamaráti z východu, počas ich druhého kola.
3. kolo
Konečné výsledky a záverečné slovo. Milí moji účastníci a všetci priaznivci lietania so slovenskými vetroňmi. Viem, že už všetci netrpezlivo čakáte na konečné zhodnotenie štvrtého ročníka. K písaniu týchto slov, sa dostávam až týždeň po konečnom rozlete dvoch finalistov. Je slnečné nedeľné ráno, všetko okolo si ešte vychutnáva deň voľna a preto je ticho a pokoj. Tak aký teda bol štvrtý ročník? Pripomínam, že bol tak trochu pokusom. Pokusom v tom, že sme sa rozdelili na dve skupiny, aby bolo umožnené lietať čo najväčšiemu počtu záujemcov. Žiaľbohu chýba nám obsadenie v strede Slovenska a teda rezervy v účasti sú stále veľké. Keď sa pozriete na fotku, alebo výsledky z prvého ročníka, z lietania v Dunajskej Strede, uvidíte dosť chlapcov a chlapov zo stredného Slovenska. Niečo na zlepšenie tohto stavu sa už rysuje, ale o tom budem informovať neskoršie. Ako prvý, v súlade s plánom lietali chalani z východu. Bolo síce veterno a boli iba traja, ale hlavne že sa podarilo otvoriť ročník. O pár dní neskoršie, sa to podarilo aj skupine na západe. Bolo pod mrakom, slabý vietor a v predpovedi počasia bol okolo poludnia prechod studeného frontu. Príjemný bol fakt, že sa nás zišlo trinásť, všetci vo výbornej nálade, umocnenej faktom, že je Veľký piatok a začína sa Veľká noc. Stihli sme odlietať do príchodu sľubovanej studenej vlny, ktorá sa prihlásila silným vetrom. Zložitejšia situácia nastala pri druhom kole. Na západe sme lietanie museli odložiť o jeden deň. Namiesto soboty sa lietalo v nedeľu. Našťastie to drvivej väčšine neskrížilo plány. Stihli sme to ešte pred Majstrovstvami Európy a pred maratónom naplánovaných súťaží a aj dovoleniek. Horšie na tom boli borci z východu. Tí museli odkladať viac krát. Nakoniec boli radi, keď stihli odlietať dve kolá, druhé a aj tretie, v jeden deň. Je to tak trochu extrém, ale vždy lepšie ako kolo vynechať. Na západe tretie kolo vyšlo v pôvodne určenom termíne, keď vlastne už nezostal žiadny priestor na posúvanie. Predpoveď bola ako cez kopírák s prvým kolom. Sľubovaný silný vietor spojený s prechodom studeného frontu, mal byť ešte silnejší ako práve fúkal. Môžem konštatovať, že sme zocelení veterným charakterom klímy u nás na juhozápade. Nikto sa nezľakol a v plnom počte sme sa postavili na štartovaciu čiaru. Vietor si vybral svoju daň v podobe nejakých núl za pristátie mimo plochy a jedného zlomeného modelu Kvapka pri štarte. Napriek tomu boli výkony výborné a dostalo sa aj na rozlet. Ten niečo predznamenával, ale to sme ešte netušili. Po spracovaní výsledkov zo západu aj východu, bolo jasné, že títo dvaja musia skrížiť meče ešte raz. Pôvodný zámer bol, vykonať tak na odložených nitrianskych súťažiach v prvé októbrové dni. Ale vyššia moc opäť zamiešala karty a myslím si že tento krát na prospech celej veci. Jeden nemohol z dôvodu zamestnania, druhý zo zdravotných dôvodov. Svetlý bod sa objavil v desať dňovej predpovedi počasia, ktorý na ďalšiu sobotu sľuboval počasie ako na objednávku. Pár telefonátov a e-mailovej komunikácie a bolo rozhodnuté. Rozuzlenie príde v sobotu ôsmeho októbra. O 13. tej hodine sme sa zišli. Desiati. Teda osem sekundantov k duelu. Prebehol veľmi rýchlo. Po natiahnutí gumicukov sa slabučký vietor stočil presne o deväťdesiat stupňov. Ale aktérom sa nechcelo čakať, ani premiestňovať gumy. S argumentom rovnakých podmienok sa dali na štart. Vánok vanúci v pravom uhle, vypol Kvapky v mizernej výške. Tak pán pilot ukáž svoje umenie. Obaja mali prideleného časomerača a pre istotu som meral ešte aj ja. Naletené časy boli slabučké. Niečo cez minútu. Peťo Kotry bol predsa len o celé dve sekundy v povetrí dlhšie. Rozhodnuté bez protestov. Soška bude nasledovných 12 mesiacov skrášľovať príbytok obyvateľa Mojmíroviec Petra Kotryho. Odovzdávanie sošky dostalo punc slávnosti faktom, že tak učinil starosta obce Močenok PaedDr. Roman Urbánik, ktorému aj touto cestou za to ďakujem. Rytiersky sa zachoval víťaz Peťo, keď fľašku so zlatistým obsahom, ktorú venoval pán starosta, venoval o dve sekundy porazenému Rudovi. Štvrtý ročník máme úspešne za sebou. Na záver by som chcel vyjadriť svoje subjektívne pocity. Počas rokov sa zúčastňujem veľa súťaží. Veď aj mám slušný zväzok pamätných listov. Sú to niekedy naozaj veľkolepé stretnutia. Od bývalých ťažko vyťažených majstrovstiev Slovenska v Očovej, až po majstrovstvá Európy. Bývajú to silné zážitky a silné spomienky, áno niekedy aj plné adrenalínu, ktorý dokáže spraviť hlbokú ryhu do pamäti. Ale tie najpríjemnejšie mám z týchto malých súťaží. Je to dané optimizmom a neprehnanými súťažnými ambíciami aktérov. Lietame síce na kolá, ale nikdy to nesilíme a na druhej strane nikto zbytočne nezdržiava taktizovaním. Zase nie je problém po dohode poskytnúť čas na opravu poškodeného modelu, prípadne na oddych. Za to patrí všetkým Vám, milí moji „pohárnici“ vďaka. Na záver si dovolím obrázok organizátorov spolu so starostom obce Močenok PaedDr. Romanom Urbánikom.
Ešte sa musím trochu povenovať technickej stránke PSV. Tento ročník sme teda trochu experimentovali. Zhrnutie z tohto experimentu si vynúti malé dve úpravy v pravidlách. V nasledujúcom roku vypustíme z pravidiel bodovací systém, ktorý potláča vplyv počasia na dosiahnuté výkony. Totižto rozdelením na dve skupiny, v ktorých je výrazný rozdiel v počte súťažiacich silno faforizuje skupinu s menším počtom. Teda bude sa hodnotiť kto koľko v skutočnosti naletí. Rozdelenie modelov podľa veľkosti zostáva. Malú úpravu vyplývajúcu zo skúseností, ale musím urobiť aj tu. Dôvodom je najmenší model Poštolka. Z lietania na súťažiach s RC Poštolkou a aj z mojich súkromných lietaní s týmto drobcom konštatujem, že stanovených 100 sekúnd prekonať je maličkosť. Teda posúvame hranicu na 150 sekúnd. Štvrtý ročník máme úspešne za sebou. Nech žije ročník piaty. Paľo Rábek, október 2022. |
|||||||||||||||||||||||
|